Angoisse n° 9 - L'Aile de l'abîme (Krídlo z priepasti): Vzkriesenie, šialenstvo a krvavé divadlo v ranej ére francúzskeho pulpu

L'Aile de l'abîme (FRA 1955)

Európska pulpová literatúra z polovice 20. storočia, špeciálne z produkcie parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir, je dodnes labyrintom fascinujúcich záhad. Kniha L'Aile de l'abîme (v doslovnom preklade Krídlo z priepasti), ktorá vyšla v roku 1955 ako v poradí 9. zväzok čoraz populárnejšej edície „Angoisse“ (Úzkosť), patrí k mimoriadne zaujímavým kúskom tohto obdobia.

Tento článok je hĺbkovým pohľadom na dielo, ktoré prispieva k bohatej mozaike európskeho literárneho hororu a ukazuje nielen drsnú tvár dobového braku, ale aj bežnú vydavateľskú prax zahmlievania autorských identít.

Záhada mena D.H. Keller: Kto skutočne stvoril Krídlo z priepasti?

Na obálke 9. zväzku edície Angoisse žiari meno D.H. Keller. Pre čitateľov v roku 1955, ako aj pre mnohých neskorších archivárov a antikvariátnikov, to okamžite evokovalo slávneho amerického psychiatra a priekopníka hororu Davida H. Kellera. O to viac, že práve skutočný David H. Keller bol autorom staršieho 5. zväzku v tejto istej edícii (známeho románu Désert des spectres).

V skutočnosti však pri 9. zväzku išlo o šikovný vydavateľský chyták a hru s iniciálami.

Ako dnes potvrdzujú renomované databázy frankofónnej fantastiky (napríklad BDFI), meno D.H. Keller na obálke L'Aile de l'abîme nepatrí americkému autorovi. Skratka D.H. v tomto prípade znamená Dominique-Henri Keller – čo bol jeden z mnohých pseudonymov domáceho francúzskeho spisovateľa a editora Françoisa Richarda.

François Richard hral v ranej histórii Fleuve Noir kľúčovú úlohu. Nielenže neúnavne dodával texty, ale v určitých obdobiach pôsobil priamo ako riaditeľ a architekt samotnej edície. Využitie mena, ktoré nápadne pripomínalo už etablovaného amerického autora, bolo zo strany vydavateľstva mimoriadne strategickým krokom. Pomohlo francúzskemu čitateľovi predať domácu tvorbu pod rúškom „exotickej“ a zaručene kvalitnej anglosaskej značky. Dnes tento fakt robí z knihy výnimočný kúsok v histórii popkultúrnych mystifikácií.

Krídlo z priepasti

Dej: Vzkriesenie, šialenstvo a hrôzy Grand Guignol

Z hľadiska príbehu ide o rýdzi a mimoriadne drsný pulp, ktorý sa neštíti tých najmakabróznejších motívov a cieli na prvoplánový šok. V románe L'Aile de l'abîme rozhodne nechýba napätie, o čom svedčí už samotný úvod – dej sa otvára šokujúcim vzkriesením mŕtveho muža priamo na cintoríne.

Kniha je dávkovaná dynamicky a neľútostne, pričom takmer v každej druhej kapitole je spáchaný hrozný zločin. Celková gradácia deja a jeho záver svojou brutalitou a teatrálnosťou silne pripomínajú klasické krvavé hry z parížskeho divadla hrôzy Grand Guignol.

Hlavné motívy a osnova príbehu:

• Cesta za pomstou: Ústrednou líniou je temný príbeh o pomste žiarlivého manžela. Ten pod ťarchou svojich emócií postupne upadá do nezastaviteľného vražedného šialenstva.
• Šialená veda a zotročenie: V jeho krutých plánoch mu aktívne pomáha vedec. Nejde však o rovnocenného partnera – žiarlivý manžel ho psychicky aj fyzicky zlomil a zredukoval na obyčajný status robotického otroka.
• Literárne a psychologické nedostatky: Z kritického hľadiska samotné postavy nie sú veľmi presvedčivé a kniha trpí do očí bijúcimi psychologickými nepravdepodobnosťami. Autor zjavne uprednostnil akciu a hororové výjavy pred hlbšou drobnokresbou charakterov.

Napriek týmto dejovým skratkám a psychologickej plytkosti je kniha napísaná remeselne kompetentne a drží si svižné tempo. Treba uznať, že pre určitý typ čitateľa – vyhľadávajúceho priamočiary teror, akciu a bizarné scenáre – tento zväzok predstavuje presne ten druh temného eskapizmu, aký od edície Angoisse očakával.

Vizuálne dedičstvo a komiksová renesancia

Kniha zanechala výraznú stopu aj vo vizuálnej kultúre a v zberateľských kruhoch.

• Obálka od Michela Gourdona: Podobne ako absolútnu väčšinu vtedajšej produkcie Fleuve Noir, aj tento zväzok (brožovaný formát In-12, 222 strán) zdobí originálna ilustrácia od fenomenálneho ilustrátora Michela Gourdona. Obálka prvého vydania z roku 1955 patrí k vizuálnym klenotom, pričom nechýbalo ani ikonické logo umrlčej lebky, ktoré bolo nezameniteľným poznávacím znamením ranej éry edície.
• Druhý dych v podobe komiksu: Sila románu a jeho popularity v povojnovom Francúzsku sa prejavila o takmer dve desaťročia neskôr. V roku 1973 vydalo nakladateľstvo Arédit (v rámci svojej línie Comics Pocket) grafickú adaptáciu tohto príbehu. Komiks vyšiel ako súčasť série pre dospelých pod názvom Hallucinations (číslo 28). Išlo o 162-stranové vydanie v ostrom čiernobielom formáte s nepodpísanými (anonymnými) ilustráciami. Pre zberateľov komiksov ide dnes o mimoriadne vzácny artefakt.

Originálne knižné vydania z roku 1955 sa dnes na burzách a v antikvariátoch bežne pohybujú v cenách okolo 25 až 50 eur, čo len potvrdzuje neutíchajúci záujem o tento špecifický a drsný segment frankofónnej fantastiky.

KELLER, D. H. : L'Aile de l'abîme : Fleuve Noir, 1955. Éditions Angoisse n° 9.