Spécial Police n° 4 - Une gosse qui charie (Dievča, ktoré si zahráva s ohňom): Švajčiarska misia a veľký podfuk Jeana Brucea

Une gosse qui charie (FRA 1950)

Tento román je ďalším mimoriadne vzácnym kúskom do skladačky histórie európskej pulpovej literatúry. Ak si myslíš, že po prvých dvoch knihách od Jeana Brucea už presne vieš, ako sa vyvíjala séria OSS 117, román Une gosse qui charie (alebo v neskorších vydaniach gramaticky správnejšie písané Une gosse qui charrie) ťa vyvedie z omylu. Tento titul totiž ukrýva jedno z najväčších literárnych tajomstiev celého vydavateľstva Fleuve Noir.

Názov knihy Une gosse qui charie vychádza z dobového francúzskeho slangu. Slovo „gosse“ znamená dievča alebo decko (v kontexte drsnej školy skôr šťabajzna), zatiaľ čo sloveso „charrier“ (na pôvodnej obálke vytlačené len s jedným „r“) znamená preháňať to, robiť si žarty alebo zachádzať priďaleko. Voľný preklad by teda znel: „Dievča, ktoré si zahráva s ohňom“ alebo „Dievča, ktoré zašlo priďaleko“.

Kniha vyšla v roku 1950 a stala sa v poradí 4. zväzkom (N°4) vtedy ešte len začínajúcej legendárnej detektívnej edície Spécial Police od vydavateľstva Fleuve Noir.

Šokujúce literárne tajomstvo: Kde je OSS 117?

Mnohí fanúšikovia špionážnej literatúry automaticky predpokladajú, že ak ide o raného Jeana Brucea, hlavným hrdinom musí byť Hubert Bonisseur de la Bath (OSS 117). Pri pôvodnom vydaní z roku 1950 to však nebola pravda!

Une gosse qui charie je raritou preto, lebo v jej pôvodnej verzii nevystupoval OSS 117, ale iný americký agent – Brian Cannon. Brian Cannon bol ďalšou postavou, ktorú Jean Bruce vytvoril. Bol to drsný vyšetrovateľ a špión pridelený k Hlavnému veliteľstvu spojeneckých síl v Európe (G.Q.G. – Grand Quartier Général). Hoci bol Cannon skvelou postavou (v roku 1960 si ho dokonca vo filme Le Bal des espions zahral slávny herec Michel Piccoli), vydavateľstvo čoskoro zistilo, že čitatelia chcú čítať výhradne o agentovi 117.

Znovuzrodenie knihy: Pretože predaje kníh o OSS 117 raketovo stúpali, Jean Bruce urobil v roku 1957 bezprecedentný krok. Knihu Une gosse qui charie kompletne prepísal. Vymenil hlavného hrdinu (Briana Cannona nahradil Hubertom de la Bath), upravil dialógy, prispôsobil metódy novému hrdinovi a knihu znovu vydal v edícii Fleuve Noir Espionnage pod úplne novým, špionážnym názvom: OSS 117 joue le jeu (OSS 117 hrá hru). Pôvodná verzia s Brianom Cannonom z roku 1950 sa tak stala zberateľským svätým grálom.

Dievča, ktoré si zahráva s ohňom

Dej a prostredie: Neutrálne Švajčiarsko plné tieňov

Na rozdiel od prechádzajúceho newyorského dobrodružstva (Tous des patates), tento príbeh prenáša dej na európsky kontinent do veľmi špecifického prostredia – do Švajčiarska.

Švajčiarsko na prelome 40. a 50. rokov nebolo len krajinou čokolády a hodiniek. Vďaka svojej vojnovej neutralite bolo európskym „osím hniezdom“ tajných agentov z celého sveta, vojnových zločincov na úteku, pašerákov, bankárov spravujúcich ukradnuté nacistické zlato a rodiacich sa sovietskych rezidentúr. Bolo to dokonalé bojisko pre neviditeľnú vojnu.

Hlavná zápletka:

• Zadanie misie: Hlavný hrdina (v pôvodnej verzii Brian Cannon ako atašé spojeneckých síl, neskôr OSS 117) je vyslaný do Švajčiarska, aby rozkryl a zlikvidoval nebezpečnú a mimoriadne dobre organizovanú sieť nepriateľských tajných agentov, ktorí operujú priamo pod nosom švajčiarskych úradov.
• Neviditeľný nepriateľ: Títo agenti narúšajú povojnovú obnovu Európy a ohrozujú bezpečnosť spojeneckých operácií. Boj nie je otvorený – ide o zákulisnú spravodajskú hru plnú dezinformácií, odpočúvania a tichých vrážd v alpských strediskách a luxusných ženevských hoteloch.
• Faktor "Dievčaťa": Ako už napovedá samotný názov (Une gosse qui charie), kľúčovým prvkom zápletky je mladá, atraktívna žena. Tieto takzvané femmes fatales hrali v knihách Jeana Brucea zásadnú rolu. Titulná "gosse" je pravdepodobne nasadená volavka, pochybná informátorka alebo milenka nepriateľského agenta, ktorá sa snaží hrať na obe strany. Svojou prehnanou sebadôverou a riskantným správaním (preháňa to – charrie) však skomplikuje život nielen sebe, ale aj hlavnému hrdinovi, a vtiahne ho do smrtiacej pasce.

Prečo je tento román dôležitý?

Une gosse qui charie je fascinujúcim dokladom toho, ako fungoval knižný trh "pulp fiction" na začiatku 50. rokov. Autori museli produkovať obrovské množstvo textu v šibeničných termínoch a vydavateľstvá neváhali recyklovať a prepisovať vlastné diela, len aby uspokojili dopyt čitateľov po konkrétnom hrdinovi.

Román ukazuje Jeana Brucea v jeho najlepšej forme – dokázal spojiť drsnú americkú školu (hardboiled detektívku) s európskou geopolitickou realitou, čím definitívne zadefinoval takzvaný "euro-spy" (európsky špionážny) žáner, z ktorého o pár rokov neskôr čerpal inšpiráciu celý svet.

BRUCE, J. : Une gosse qui charie : Fleuve Noir, 1950. Éditions Spécial Police n° 4.