 |
| Contact impossible (FRA 1950) |
Európska "pulpová" literatúra prešla v polovici 20. storočia obrovským vývojom a francúzske vydavateľstvo Fleuve Noir sa so svojou edíciou Espionnage stalo jej absolútnym priekopníkom. Zatiaľ čo britskí a americkí tajní agenti len hľadali svoju definitívnu komerčnú tvár, Jean Bruce už naplno a v zbesilom tempe rozvíjal dobrodružstvá svojho hrdinu, Huberta Bonisseura de La Bath.
V poradí siedma kniha v tejto kultovej špionážnej sérii dostala názov Contact impossible (v doslovnom preklade Kontakt nemožný) a vyšla v roku 1950. Tento román ukazuje agenta OSS 117 v plnej sile a presúva ho z exotických ázijských či európskych destinácií do napätého, urbánneho prostredia Spojených štátov.
 |
| Contact impossible (FRA 1950) |
Dej a zápletka: Hrozba pre New York
Príbeh knihy Contact impossible sa začína temným a mimoriadne naliehavým incidentom, ktorý okamžite nastavuje vysoké tempo – prvok tak typický pre rané, dynamické diela Jeana Brucea.
Z temných vôd newyorského prístavu a z paluby tajomnej zakotvenej nákladnej lode sa podarí utiecť neznámemu mužovi. Jeho útek je však len krátkym oddialením nevyhnutného. Krátko po tom, ako sa dostane na pevninu do ulíc New Yorku, je tento muž brutálne zavraždený priamo pred očami agenta FBI. Ešte predtým, ako definitívne vydýchne, sa mu však podarí odovzdať jednu jedinú, no absolútne mrazivú informáciu.
Táto posledná správa okamžite vyburcuje k najvyššej pohotovosti všetky americké spravodajské zložky. Informácia totiž odhaľuje gigantické a bezprecedentné sprisahanie, ktorého cieľom nie je nič menšie, než kompletné vymazanie mesta New York z mapy sveta.
Do tejto extrémnej krízovej situácie vstupuje vrcholový operatívec, Hubert Bonisseur de La Bath (OSS 117). Začína sa neľútostný a frenetický súboj s časom. Agent musí využiť všetku svoju drzosť, chladnokrvnosť a neustále nasadzovať vlastný život, aby prenikol do tieňových štruktúr nepriateľskej organizácie. Bruce tu vytvára dusnú atmosféru absolútnej paranoje – nepriateľská sieť je dobre skrytá, hodiny neúprosne tikajú a akýkoľvek "kontakt" so záchranou alebo informátormi sa v kritických momentoch zdá byť takmer "nemožný" (čo odráža samotný názov diela).
 |
| Kontakt nemožný |
Štýl a kontext vydavateľstva Fleuve Noir
Román je dokonalou ukážkou naratívnych postupov, ktoré urobili vydavateľstvo Fleuve Noir a jeho klasické edície (ako Espionnage, Anticipation či Angoisse) takými masívnymi fenoménmi. Jean Bruce v knihe Contact impossible odstraňuje akékoľvek zbytočné textové "vypchávky" či zdĺhavé lyrické opisy prostredia.
Prioritou je čistá kinetika – postavy sú neustále v pohybe a dej plynule prechádza z jednej akčnej scény do druhej, pričom sa často využíva moment prekvapenia a hrubej sily. New York v tomto románe neslúži len ako nablýskaná turistická kulisa. Naopak, je to temný, "hard-boiled" labyrint plný nebezpečných dokov, opustených skladov a zradných zákutí, kde smrť číha na každom rohu.
Pre historikov európskeho špionážneho pulpu predstavuje originálne prvé vydanie Contact impossible veľmi cenný zberateľský kúsok. Je to literárny dôkaz doby, kedy povojnová fikcia potrebovala moderných, tvrdých a nekompromisných hrdinov, schopných čeliť apokalyptickým hrozbám začínajúcej studenej vojny.
BRUCE, J..: Contact impossible : Fleuve Noir, 1950. Éditions Espionnage n° 7.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára