Espionnage n° 5 - Trahison (Zrada): Dvojitá hra

Trahison (FRA 1950)

Francúzska populárna literatúra po druhej svetovej vojne zaznamenala obrovský rozmach špionážnych románov, pričom vydavateľstvo Fleuve Noir hralo v tomto fenoméne absolútne kľúčovú úlohu. V roku 1950 (niektoré archívy a reedície ju radia do prelomu rokov 1950/1951) vyšiel v rámci legendárnej edície Espionnage román Trahison (v preklade Zrada) z pera plodného autora Jeana Brucea.

Toto dielo predstavuje už ôsme literárne dobrodružstvo ikonického tajného agenta Huberta Bonisseura de La Bath, známeho pod označením OSS 117, a prináša fascinujúci pohľad na dobové spravodajské techniky a prácu v hlbokom utajení.

Trahison (FRA 1950 b)

Dej a zápletka: Majstrovská dvojitá hra

Román Trahison vybočuje z radu priamočiarych akčných príbehov tým, že sa do veľkej miery sústredí na psychologický tlak a technickú náročnosť práce v prísnom utajení. Ako už napovedá samotný názov, dej sa točí okolo odhaľovania nebezpečnej siete zrady a infiltrácie do nepriateľských štruktúr.

Agent Hubert Bonisseur de La Bath je americkou spravodajskou službou (CIA) postavený pred mimoriadne náročnú úlohu: musí operovať na nepriateľskom území a rozohrať riskantnú hru s dvoma úplne odlišnými identitami, ktoré musí počas misie neustále a plynulo striedať.

Dve tváre agenta OSS 117: Aby Hubert dokázal preniknúť do uzavretého kruhu zradcov a splnil svoju misiu, musí vytvoriť ilúziu dvoch rôznych mužov.

1. Harry Blarney: Hubertovo hlavné krytie pre infiltráciu. Predstavuje sa ako špeciálny emisár záhadnej postavy menom Barri. Aby túto rolu zvládol vizuálne, musí nosiť drsné, do tvaru kefky zastrihnuté blond fúzy a špecifické okuliare s jemným zlatým rámom.
2. Hubert (OSS 117): Jeho "štandardná" operatívna podoba, v ktorej je hladko oholený, bez akéhokoľvek porastu na tvári a bez okuliarov.

Jean Bruce v knihe venuje veľkú pozornosť detailom maskovania, čím do deja vnáša realistické prvky špionážneho remesla (tradecraft). Hubert v diele konštatuje, že je to vôbec prvýkrát, čo počas misie musí použiť umelé fúzy. Autor opisuje vynikajúcu prácu technikov a špecialistov z CIA – postiš, ktorý agent dostal, je po vizuálnej aj hmatovej stránke absolútne bezchybný a umožňuje neuveriteľne rýchle nasadzovanie aj strhávanie. Práve táto technická dokonalosť zachraňuje Hubertovi život v momentoch, keď sa musí v zlomku sekundy pretransformovať z jednej identity do druhej.

Zrada

Atmosféra a literárny prínos Jeana Brucea

Príbeh knihy Trahison sa odvíja v napätej atmosfére plnej paranoje. Každé stretnutie, každý rozhovor a každý krok sú nebezpečné, pretože ak by nepriatelia odhalili drobnú trhlinu v identite "Harryho Blarneyho", Huberta by čakala okamžitá smrť.

Dielo vyniká typickými znakmi ranej tvorby Jeana Brucea:

• Dôraz na detail: Bruce využíval svoje osobné skúsenosti z odboja a prostredia polície, aby čitateľom predstavil autentické fungovanie tajných služieb. Maskovanie a striedanie identít tu nie je zobrazené ako filmová mágia, ale ako presne naplánovaná taktická procedúra.
• Psychológia špióna: Autor rozoberá napätie, ktoré agent prežíva, keď si musí pamätať dve rôzne krycie legendy, meniť spôsob chôdze, reč tela či zafarbenie hlasu.
• Dynamické tempo: Vydavateľstvo Fleuve Noir cielilo na pulzujúcu a neustále napredujúcu zápletku. Kniha je zbavená zbytočných opisov a vrhá čitateľa priamo do chladnokrvného vyšetrovania.

Zberateľská hodnota

Pôvodné brožované výtlačky Trahison z roku 1950 patria dnes k vyhľadávaným kúskom medzi zberateľmi francúzskej populárnej literatúry. Pre moderného čitateľa dielo slúži ako výborná ukážka toho, ako sa v polovici 20. storočia formovali pravidlá špionážneho trileru – s dôrazom na šikovnosť, maskovanie a tvrdú, neľútostnú realitu tajnej vojny v tieni začínajúceho globálneho konfliktu.

BRUCE, J.: Trahison, Paris : Fleuve Noir, 1950. Éditions Espionnage n° 5.