Záhadná krajina v tropickom vnútrozemí Brazílie: Zrod slovenského románu o stratenom svete

Záhadná krajina v tropickom vnútrozemí Brazílie

Peter Suchanský, jeden z najväčších literárnych dobrodruhov slovenskej medzivojnovej prózy, naplno odštartoval svoju kariéru exotických románov práve dielom Záhadná krajina v tropickom vnútrozemí Brazílie. Hoci v starších databázach a knižničných záznamoch sa často uvádza rok vydania 1928 (prvé vydanie vo vydavateľstve G. A. Bežo v Trnave) aj 1929, jedno je isté: tento román definoval žáner dobrodružnej fantastiky na Slovensku a ukázal, že aj naša literatúra dokáže držať krok s autormi ako Arthur Conan Doyle či Jules Verne.

Záhadná krajina (SK 1928)

Od realizmu k fantastike: Kontext vzniku

Keď Suchanský písal Záhadnú krajinu, mal už za sebou alebo práve prežíval bezprostredné skúsenosti z Južnej Ameriky, kde v rokoch 1926 až 1930 pracoval a cestoval. Román je priamym predchodcom neskoršieho hitu Diamantové údolie. Kým mnohí európski spisovatelia si exotiku iba vymýšľali za stolom v redakcii, Suchanský do knihy zakomponoval obrovské množstvo skutočných geografických názvov (toponým) a presných opisov brazílskej fauny a flóry.

Týmto dielom sa Suchanský stal priekopníkom. Ako upozorňujú súčasní literárni vedci (napríklad Tomáš Horváth zo Slovenského literárneho centra), autor sa v Záhadnej krajine mimoriadne rafinovane pohráva so žánrovými očakávaniami čitateľa.

Dej románu: Expedícia za hranice reality

Pretože kniha už dnes patrí k mimoriadne vzácnym antikvariátnym kúskom, jej dej sa nezachoval v podobe bežných čitateľských obsahov, no z literárnovedných analýz vieme presne rekonštruovať jej príbehovú a žánrovú štruktúru. Dej sa láme na dve úplne odlišné polovice:

1. Vstupné putovanie a cestopisná vernosť Prvá tretina románu sa číta takmer ako dokumentárny cestopis. Suchanský sleduje výpravu odvážlivcov, ktorí prenikajú hlboko do vnútrozemia Brazílie. Dej je spomalený úvahovými zložkami, detailnými opismi prostredia a prežitia v pralese. Čitateľ má pocit, že drží v rukách realistický denník z reálnej expedície. Hrdinovia bojujú s prírodnými prekážkami, hmyzom a neúprosným podnebím.
2. Bod zlomu: Objav „porcelánového človeka“ Zhruba v tretine knihy nastáva nečakaný a šokujúci dejový zvrat, ktorý úplne mení povahu románu. Výprava totiž v džungli nenarazí len na divoké kmene či dravú zver, ale nájde niečo anomálne – záhadný artefakt opísaný ako „porcelánový človek“. Tento zvláštny a technologicky či biologicky nepatričný nález slúži ako vstupná brána do ríše fantázie.
3. Zrod „Strateného sveta“ (Lost World) Po objavení porcelánového človeka sa realistický cestopis láme do čistokrvného subžánru lost world (román o stratenom svete). Výprava preniká do samotnej "Záhadnej krajiny" – izolovanej oblasti, kde neplatia bežné prírodné ani historické zákony, ktoré poznala vtedajšia európska veda. Dej od tohto momentu eskaluje, pribúdajú prvky vedeckej fantastiky, mystéria a konfrontácie s nepoznaným. Autor tu testuje hranice vtedajšej slovenskej predstavivosti, kombinuje mýty s pseudovedeckými hypotézami a vytvára civilizáciu alebo entitu odrezanú od zvyšku našej planéty.

Prečo je Záhadná krajina dôležitá?

Záhadná krajina fungovala ako akési laboratórium pre Petra Suchanského. Práve tu si odskúšal šablónu, ktorú neskôr úspešne aplikoval v ďalších dielach svojho slávneho cyklu (Za diamantami v divočinách Brazílie, Záhadné lietadlo, Diamantové údolie či Zlaté mesto v pralesoch).

Kniha dokazuje, že už na konci 20. rokov minulého storočia mala slovenská literatúra svojho autora, ktorý bol schopný zobrať drsnú osobnú skúsenosť a plynule ju premeniť na strhujúci sci-fi a fantasy príbeh v tieni amazonských pralesov. Aj napriek tomu, že Suchanský bol neskôr komunistickým režimom vymazaný z čítaniek, tento román zostáva fascinujúcim svedectvom o tom, aká pestrá a svetová mohla byť slovenská medzivojnová literatúra.

SUCHANSKÝ, P.: Záhadná krajina v tropickom vnútrozemí Brazílie : G. A. Bežo, 1929.