 |
| Za diamantami v divočinách Brazílie |
Aby sme pochopili uveriteľnosť a silu Suchanského textu, musíme sa pozrieť na jeho život. Kým iní autori písali o vzdialených krajinách na základe prečítaných encyklopédií, Suchanský túto realitu sám žil. V roku 1926 opustil redaktorskú stoličku v Martine a odišiel do Brazílie. Do roku 1930 tam precestoval obrovské územia, vystriedal profesie od príležitostného robotníka až po farmára (najmä v oblasti São Paula) a na vlastnej koži zažil drsný život tamojšieho obyvateľstva.
Kniha Za diamantami v divočinách Brazílie vyšla tesne po jeho návrate na Slovensko v trnavskom vydavateľstve G. A. Bežo. Podľa literárnych historikov zo Slovenského literárneho centra sa toto dielo klasifikuje ako beletrizovaný cestopis. Znamená to, že Suchanský zobral svoje vlastné zážitky, topografické znalosti a pretavil ich do pútavého, súvislého príbehu.
 |
| Za diamantami v divočinách Brazílie (SK 1930) |
Dej a štruktúra knihy: Na ceste za ilúziou bohatstva
Na rozdiel od iných Suchanského kníh (napríklad o niečo staršej Záhadnej krajiny, ktorá prechádza do sci-fi a fantasy), Za diamantami v divočinách Brazílie sa drží pevne pri zemi. Ponúka surový, realistický náhľad na fenomén hľadačov drahokamov.
- Odchod za vidinou bohatstva Dej sa sústreďuje okolo skupiny prospektorov (garimpeiros) a európskych dobrodruhov, ktorých do vnútrozemia ťahá vidina rýchleho zbohatnutia. Suchanský už v úvode búra romantické predstavy o ľahkom zisku. Výprava sa musí zorganizovať, čeliť byrokratickým aj logistickým prekážkam a opustiť bezpečie pobrežných civilizovaných miest.
- Prales ako hlavný nepriateľ (a učiteľ) Podstatnú časť knihy tvorí samotné putovanie. Autor tu využíva svoje priame pozorovania a detailne opisuje brazílsku faunu a flóru. Cestovateľov netrápia len dravé šelmy či jedovaté hady, ale najmä vyčerpávajúce teplo, dotieravý hmyz a tropické choroby. Džungľa v Suchanského podaní nie je len kulisou, je to živý organizmus, ktorý slabých jedincov rýchlo pohltí.
- Diamantová horúčka a rozklad morálky Ako sa výprava blíži k náleziskám, Suchanský prechádza od cestopisných opisov k psychologickej dráme. „Diamantová horúčka“ začína meniť charaktery postáv. Tam, kde predtým vládla tímová spolupráca nutná na prežitie, sa do popredia prediera chamtivosť, nedôvera a paranoja. Nachádzanie prvých drahých kameňov neprináša šťastie, ale konflikty. Zlatokopecké tábory sú opísané ako miesta surových mravov, kde má ľudský život často menšiu hodnotu než lesklý kamienok v dlani.
- Vytriezvenie Príbeh zvyčajne kulminuje trpkým poznaním. Prežitie v divočine nakoniec nie je otázkou toho, kto nájde najviac diamantov, ale kto si dokáže zachovať zdravý rozum a vrátiť sa späť do civilizácie. Kniha má silný dokumentárny podtón a slúži ako varovanie pred zničujúcou silou ľudskej chamtivosti.
Literárny prínos a zabudnutý autor
Internetové literárne databázy a dobové recenzie ukazujú, že Suchanského brazílsky cyklus (ktorý zahŕňal aj diela ako Záhadné lietadlo či Zelené peklo) bol v 30. rokoch mimoriadne populárny, najmä medzi mládežou. Jeho diela pomáhali slovenskému čitateľovi "synchronizovať sa so svetom" – prinášali globálne témy do lokálneho prostredia.
Prečo sa o ňom dnes neučíme? Osud Petra Suchanského bol mimoriadne ťažký a odráža tragédie 20. storočia. Počas Slovenského národného povstania bol redaktorom časopisu Čas, za čo ho gestapo zatklo a internovalo v koncentračnom tábore Mauthausen. Hoci hrôzy tábora prežil, po roku 1948 sa pre komunistický režim stal nepohodlným. Bol penzionovaný, vyškrtnutý z literárneho života a jeho knihy, ktoré nezapadali do socialistického realizmu (a navyše kritizovali boľševizmus v jeho skoršej tvorbe), zmizli z pultov.
Dnes, aj vďaka úsiliu literárnych vedcov, sa diela ako Za diamantami v divočinách Brazílie pomaly vracajú do povedomia a pripomínajú nám odvážneho Slováka, ktorý nebodoval len perom, ale aj vlastnou odvahou v neprebádaných pralesoch.
SUCHANSKÝ, P.: Za diamantami v divočinách Brazílie : G. A. Bežo, 1930.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára