Stratení ľudia: Svedectvo o odvrátenej strane slovenskej emigrácie do Južnej Ameriky

Stratení ľudia

Keď sa povie Peter Suchanský, väčšina literárnych historikov a fanúšikov starej dobrodružnej literatúry si spomenie na bájne zlaté mestá, neprebádané pralesy a geniálne lietajúce stroje. Avšak román Stratení ľudia z roku 1935 je z úplne iného súdka. Je to drsné, realistické a mimoriadne osobné dielo, v ktorom autor odhodil masku dobrodruha hľadajúceho diamanty a naplno ukázal trpkú realitu, ktorú v Južnej Amerike sám zažil: krutý osud slovenských vysťahovalcov.

Mzda za strach: Existenciálne peklo a cesta, z ktorej niet návratu

Mzda za strach (SK 1956)

Zatiaľ čo predchádzajúce zväzky edície Dobrodružné romány z roku 1956 nás brali do ríše vedeckej fantastiky, kanadskej divočiny či Arkansasu a afrických morí, historicky 5. zväzok vydavateľstva Smena znamenal pre vtedajšieho čitateľa poriadny šok. Francúzsky autor Georges Arnaud neponúkol mládeži a dospelým žiadnu romantiku. Jeho román Mzda za strach je surový a nervydrásajúci psychologický triler. Pre čitateľov v Československu išlo o fascinujúci pohľad do moderného, no drsného sveta, kde sa ľudský život mení na lacnú komoditu v tieni obrovských ropných spoločností.

Spécial Police n° 6 - Faut pas s'y fier (Netreba sa na to spoliehať): Skutočná kuriozita a prelomový moment

Faut pas s'y fier (FRA 1950)

Jeden z najkrajších, no zároveň najnedostupnejších zberateľských grálov francúzskej literatúry. Zatiaľ čo prvé diela Jeana Brucea položili základy pre neskorší globálny úspech slávneho agenta OSS 117, román Faut pas s'y fier (v preklade Netreba sa na to spoliehať alebo Tomu sa nedá veriť) z roku 1950 predstavuje pre literárnych historikov skutočnú kuriozitu a prelomový moment.

Angoisse n° 13 - Le Bruit du silence (Hluk ticha): Lekárska presnosť, vnútorná agónia a zrod legendy francúzskeho pulpu

Le Bruit du silence (FRA 1955)

Kniha Le Bruit du silence (v doslovnom preklade Hluk ticha) z roku 1955 predstavuje 13. zväzok slávnej edície „Angoisse“ (Úzkosť) od parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir. Zatiaľ čo niektoré predchádzajúce zväzky tejto edície boli dielom rôznych autorských kolektívov pod spoločnými pseudonymami (ako napríklad Benoît Becker), tento román má v histórii francúzskej brakovej fantastiky absolútne výnimočné postavenie. Išlo totiž o suverénny debut, ktorý odštartoval kariéru jedného z najväčších majstrov francúzskeho žánru.

Espionnage n° 13 - Cité secrète (Tajné mesto): Smrtonosná pasca v juhoslovanských horách a mýtus OSS 117

Cité secrète (FRA 1951)

V roku 1951 vydavateľstvo Fleuve Noir neúnavne budovalo svoje impérium populárnej špionážnej literatúry. Jean Bruce, tvorca legendárneho agenta Huberta Bonisseura de la Bath (známeho pod označením OSS 117), v tom čase chrlil jeden príbeh za druhým. Ako 13. zväzok v edícii Espionnage vyšiel román s tajomným a strohým názvom Cité secrète (v preklade Tajné mesto).

Zatiaľ čo predchádzajúce misie zaviedli Huberta do nočného Hong Kongu, pulzujúceho New Yorku či do horúcich ulíc Teheránu, v tomto diele Jean Bruce mení kulisy a vrhá svojho hrdinu do drsného, nehostinného a politicky mimoriadne izolovaného prostredia – do hôr vtedajšej Juhoslávie.

Anticipation n° 13 - L'Invasion de la Terre (Invázia Zeme): Ufologická vízia a galaktická diplomacia

L'Invasion de la Terre (FRA 1952)

V roku 1952, keď sa edícia Anticipation z parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir už etablovala ako jeden z hlavných pilierov európskej populárnej literatúry, vyšiel v poradí jej 13. zväzok. Román L'Invasion de la Terre (Invázia Zeme) napísal Jimmy Guieu (vlastným menom Henri René Guieu), autor, ktorý do francúzskej sci-fi priniesol úplne iný tón a perspektívu než jeho vtedajší kolegovia.

Kým iní spisovatelia písali o technickom dobývaní slnečnej sústavy s prísne vedeckým, takmer vernovským optimizmom, Jimmy Guieu bol v prvom rade vášnivý ufológ. Jeho diela neslúžili len ako úniková literatúra, ale často slúžili ako platforma pre jeho teórie o lietajúcich tanieroch a mocných mimozemských civilizáciách, ktoré tajne sledujú ľudstvo.

Urania n° 2 - Il clandestino dell'astronave (Slepý pasažier vesmírnej lode): Úsvit vesmírnych dobrodružstiev v zlatej ére sci-fi

Il clandestino dell'astronave (ITA 1952)

V októbri roku 1952, len desať dní po tom, čo talianske vydavateľstvo Mondadori šokovalo knižný trh prvým číslom dnes už legendárnej edície I Romanzi di Urania, vyšiel jej druhý zväzok. Kniha s názvom „Il clandestino dell'astronave“ od amerického autora Lestera del Reya nadviazala na úspech prvej publikácie a definitívne potvrdila, že žáner fanta-scienza prišiel do Európy, aby tu zakorenil.

V anglickom origináli je toto dielo známe ako „Marooned on Mars“ (Uviaznutí na Marse) a patrí k základným kameňom mládežníckej („juvenilnej“) vedeckej fantastiky 50. rokov. Prinášam vám rozsiahly pohľad na túto klasiku, jej dej a historický odkaz.

Zlaté mesto v pralesoch: Stratená ríša Inkov a vrchol slovenskej dobrodružnej fantastiky

Zlaté mesto v pralesoch (SK 1934)

Keď sa povie slovenská literatúra 30. rokov 20. storočia, väčšine čitateľov sa vybaví dedinské prostredie, sociálna dráma a ťažký život roľníkov. Peter Suchanský však slovenského čitateľa vytrhol z tohto stereotypu a vrhol ho priamo do dusného, nebezpečného a fascinujúceho prostredia amazonského pralesa. Jeho román Zlaté mesto v pralesoch z roku 1934 je majstrovskou ukážkou subžánru lost world (stratený svet) a dokazuje, že aj naša literatúra mala svojich "verneov" a "doyleov".

Hľadači perál: Vzbura na krvavom pobreží a cena ľudskej slobody

Hľadači perál (SK 1956)

Zatiaľ čo predchádzajúce zväzky Dobrodružných románov z roku 1956 nám priniesli slávne anglo-americké diela (od Wellsa, Curwooda či Twaina), ako historicky 4. zväzok tejto edície vo vydavateľstve Smena vyšlo dielo z domáceho, československého prostredia.

Český spisovateľ Mirko Pašek patril k majstrom dobrodružnej literatúry pre mládež, no jeho román Hľadači perál (v českom origináli Lovci perel, 1951) sa výrazne odlišuje od vtedy bežnej romantizovanej exotiky. Namiesto idealizovaných hrdinov prináša surovú, drsnú sondu do života vykorisťovaných ľudí, ktorých hodnota sa merala len ziskom z vylovených schránok.

Spécial Police n° 5 - Priez pour elles ! (Modlite sa za ne!): Filmový mág Michel Audiard a jeho vstup do sveta drsnej školy

Priez pour elles (FRA 1950)

Pokračujeme v našej ceste po fascinujúcich začiatkoch francúzskej „pulpovej“ literatúry. Dostali sme sa k piatemu zväzku edície Spécial Police a tento kúsok je skutočne výnimočný. Nejde totiž o dielo zabudnutého remeselného autora, ale o rannú tvorbu muža, ktorý sa neskôr stal absolútnou legendou francúzskeho umenia.

Román Priez pour elles ! (v preklade Modlite sa za ne!) z roku 1950 je literárnym klenotom a historickým míľnikom. Vyšiel ako v poradí 5. zväzok (N°5) v novovzniknutej detektívnej kolekcii Spécial Police vydavateľstva Fleuve Noir. Jeho autorom nie je nikto iný ako slávny Michel Audiard.

Angoisse n° 12 - Ne frappez pas à cette porte (Neklopte na tie dvere): Šialená veda, krehký porcelán a zrodenie body hororu vo francúzskom pulpe

Ne frappez pas à cette porte (FRA 1955)

Zlatá éra francúzskej brakovej literatúry v 50. rokoch 20. storočia bola taviacim kotlom nápadov, v ktorom sa klasické gotické trópy miešali s povojnovými úzkosťami a modernými vedeckými nočnými morami. Kniha Ne frappez pas à cette porte (v preklade Neklopte na tie dvere), ktorá vyšla v roku 1955 ako súčasť legendárnej edície „Angoisse“ (Úzkosť) vydavateľstva Fleuve Noir, je fascinujúcim príkladom tohto prechodu.

Zatiaľ čo mnohé iné zväzky edície experimentovali s duchmi, démonmi či inváziami z vesmíru, tento román vracia hrôzu pevne do rúk človeka – konkrétne do rúk psychopata so skalpelom, čím predznamenáva moderný splatter a body horror.

Espionnage n° 12 - D'où vient la mort?: Odkiaľ prichádza smrť v ranej ére európskeho pulpu?

D'où vient la mort? (FRA 1951)

Keď vydavateľstvo Fleuve Noir na začiatku 50. rokov 20. storočia rozbiehalo svoju legendárnu edíciu Espionnage (Špionáž), rýchlo zistilo, že dopyt po drsných povojnových trileroch je obrovský. Jean Bruce so svojím agentom OSS 117 síce edíciu odštartoval, no vydavateľstvo potrebovalo ďalších autorov, ktorí by dokázali udržať zbesilé tempo vydávania.

V roku 1951 tak pod poradovým číslom 12 vychádza román s mrazivým a existenciálnym názvom D'où vient la mort ? (v preklade Odkiaľ prichádza smrť?). Na obálke svietilo meno autora Graham Livandert. Pre literárnu históriu je však tento román fascinujúci práve tým, kto sa za týmto anglosaským pseudonymom v skutočnosti skrýval.

Anticipation n° 12 - Le Maître de Saturne (Vládca Saturnu): Nesmrteľní Atlanťania a medziplanetárna revolúcia

Le Maître de Saturne (FRA 1952)

V roku 1952 parížske vydavateľstvo Fleuve Noir naplno rozbehlo svoju legendárnu edíciu Anticipation. Zatiaľ čo mnohé z prvých zväzkov boli dielom domácich francúzskych autorov, vydavateľstvo pravidelne siahalo aj po osvedčených textoch z britského trhu. Zväzok s poradovým číslom 12, Le Maître de Saturne (Vládca Saturnu), je presne týmto prípadom. Predstavuje čistú a nespútanú esenciu britského sci-fi pulpu, ktorá vo francúzskom preklade (o ktorý sa postaral Jean L. Young) dosiahla obrovský kultúrny dosah.

Pôvodný román vyšiel vo Veľkej Británii v roku 1950 pod údernejším názvom Inferno! vo vydavateľstve Scion Books.

Ukradnuté diamanty: Tom Sawyer v úlohe detektíva

Ukradnuté diamanty (SK 1956)

Kniha Ukradnuté diamanty (v origináli Tom Sawyer, Detective, 1896) je dôkazom toho, že slávny Mark Twain sa nebál experimentovať so žánrami. Do slovenčiny bol tento príbeh preložený a vydaný v roku 1956 ako 3. zväzok edície Dobrodružné romány vydavateľstva Smena.

Zatiaľ čo mnohí poznajú Toma a Hucka len z ich plavby po Mississippi alebo hľadania pirátskeho pokladu, v tomto románe sa Mark Twain inšpiroval skutočným starým kriminálnym prípadom zo Švédska, presunul ho do amerického Arkansasu a z Toma Sawyera urobil bystrého detektíva v štýle Sherlocka Holmesa.

Spécial Police n° 4 - Une gosse qui charie (Dievča, ktoré si zahráva s ohňom): Švajčiarska misia a veľký podfuk Jeana Brucea

Une gosse qui charie (FRA 1950)

Tento román je ďalším mimoriadne vzácnym kúskom do skladačky histórie európskej pulpovej literatúry. Ak si myslíš, že po prvých dvoch knihách od Jeana Brucea už presne vieš, ako sa vyvíjala séria OSS 117, román Une gosse qui charie (alebo v neskorších vydaniach gramaticky správnejšie písané Une gosse qui charrie) ťa vyvedie z omylu. Tento titul totiž ukrýva jedno z najväčších literárnych tajomstiev celého vydavateľstva Fleuve Noir.