Angoisse n° 6 - Le Chien des ténèbres (Pes z temnôt): Monštruózny pes a tieň Jacka Rozparovača v ranej ére francúzskeho pulpu

Le Chien des ténèbres (FRA 1955)

Kniha Le Chien des ténèbres (v doslovnom preklade Pes z temnôt), ktorá vyšla v roku 1955, predstavuje 6. zväzok slávnej edície „Angoisse“ (Úzkosť) od parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir. Zatiaľ čo iné rané diela tejto edície experimentovali so sci-fi hororom alebo surreálnymi nočnými morami, tento román je čistokrvným návratom ku gotickým koreňom a mestskej paranoji.

Dielo ukážkovo demonštruje, ako francúzska braková literatúra dokázala vziať klasické britské hororové trópy, obaliť ich do drsnejšej, modernejšej formy a naservírovať ich masovému povojnovému publiku.

Záhada pseudonymu: Kto skutočne napísal „Psa z temnôt“?

Na obálke knihy svieti meno Benoît Becker. Ako je však v kruhoch zberateľov a literárnych historikov dobre známe, žiadny autor tohto mena nikdy neexistoval. Benoît Becker bol kolektívny pseudonym (tzv. house name), ktorý vydavateľstvo Fleuve Noir vytvorilo na zjednotenie svojej temnej produkcie. Pod toto meno sa skrývali viacerí mladí a talentovaní autori, vrátane neskoršieho slávneho scenáristu Jeana-Claudea Carrièra (ktorý pod týmto menom napísal sériu o Frankensteinovi).

V prípade románu Le Chien des ténèbres však stopy z dobových archívov a bibliografií (napríklad databázy BDFI) vedú k dvom belgickým spisovateľom, ktorí stáli pri úplnom zrode edície Angoisse:

1. Stéphan Jouravieff (známy neskôr pod pseudonymom Stéphane Jourat) – spisovateľ belgicko-ruského pôvodu, ktorý bol hlavným architektom tohto konkrétneho románu.
2. José-André Lacour – významný belgický románopisec a dramatik, ktorý tvorbu pod hlavičkou Benoît Becker často korigoval a zastrešoval (sám neskôr napísal úvod k reedícii tohto diela).

Títo autori priniesli do francúzskeho pulpu mimoriadne temný, chladný a psychologicky prepracovaný štýl písania.

Pes z temnôt

Dej a atmosféra: Teror v londýnskych uliciach

Zatiaľ čo mnohé príbehy edície Angoisse sa odohrávali vo Francúzsku alebo v izolovaných vidieckych sídlach v USA, Le Chien des ténèbres presúva dej do dusných a neprehľadných kulís londýnskej hmly.

Príbeh je vystavaný na temnej mestskej legende a neustálom pocite prenasledovania. Odborníci na literatúru (napr. v publikácii Les Romans de Jack l'Éventreur od Johna Keitha Beddowa) toto dielo kategorizujú ako priamy literárny hommage (poctu) mýtu o Jackovi Rozparovačovi, no s výrazným nadprirodzeným zvratom.

Hlavné motívy a osnova deja:

• Pravidlo tmy: V meste vládne absolútny zákaz vychádzania a hrôza – mladé dievčatá nesmú po zotmení vychádzať na ulicu. Akonáhle padne noc a ulice zahalí typická britská hmla, z tieňov sa vynára smrť.
• Beštia: Vrahom však tentoraz nie je človek so skalpelom, ale gigantický, monštruózny pes. Román majstrovsky kombinuje dve najväčšie fiktívne a historické hrôzy viktoriánskeho Londýna: brutalitu whitechapelských vrážd a nadprirodzený des Doylovho Psa baskervillského.
• Atmosféra úzkosti: Autori (Jouravieff/Lacour) sa nesústreďujú len na samotné útoky beštie, ale predovšetkým na psychologický rozklad mesta. Strach paralyzuje spoločnosť, vytvára hystériu a núti postavy čeliť otázke, či je monštrum z mäsa a kostí, alebo ide o démonickú entitu vyvolanú samotnými temnými uličkami mesta. Hrdinovia knihy musia podniknúť zúfalé kroky s vedomím, že v hmle nemôžu veriť ani vlastným zmyslom.

Vizuál a trvalé dedičstvo románu

• Obálka od majstra: Ako to bolo v zlatej ére vydavateľstva pravidlom, vizuál prvého vydania z roku 1955 mal na svedomí fenomenálny ilustrátor Michel Gourdon. Jeho expresívna kresba dokonale vystihovala gotický a zvierací teror, čím knihu okamžite predala vtedajšiemu publiku.
• Kultový status a reedícia (1995): Kvalita a popularita tohto románu boli natoľko vysoké, že nezapadol prachom ani po desaťročiach. Pri príležitosti neskoršieho bilancovania najlepších diel vydavateľstva Fleuve Noir vyšiel Le Chien des ténèbres v roku 1995 v masívnom zberateľskom zväzku (edícia Super Poche č. 22). V tomto 672-stranovom omibusovom vydaní bol spojený s ďalšími troma klenotmi Benoîta Beckera (Expédition épouvante, Laisse toute espérance a Terreur), pričom predslov napísal samotný José-André Lacour, čím sa kruh okolo záhadného pseudonymu definitívne uzavrel.

Zhrnutie

Le Chien des ténèbres je drsným, atmosférickým triumfom raného európskeho hororu. Pre čitateľov v roku 1955 predstavoval dokonalý únik do sveta, kde londýnske uličky stále ukrývajú prastaré zlo. Pre dnešných zberateľov a výskumníkov populárnej literatúry ide o dôležitý dôkaz toho, ako zručne dokázali frankofónni autori adaptovať anglosaské hororové archetypy a vytvoriť z nich dynamický, pulzujúci pulp, ktorý definoval edíciu Angoisse.

BECKER, B. H.: Le Chien des ténèbres : Fleuve Noir, 1955. Éditions Angoisse n° 6.