 |
| Scarred Faces (Ang. 1946) |
Rok 1946 bol v britskom vydavateľstve Pendulum Publications rokom literárneho experimentu, ktorý sa čoskoro zmenil na masový fenomén. Po tom, čo obrovský komerčný úspech debutovej zošitovej novely When Dames Get Tough potvrdil, že britskí čitatelia hladujú po americkej drsnej škole, autor Stephen D. Frances (píšúci pod pseudonymom Hank Janson) neváhal ani chvíľu. V tom istom roku poslal na novinové stánky druhý príbeh s názvom Scarred Faces (Zjazvené tváre).
Hoci v neskorších, kánonických románoch z 50. rokov sa už Hank Janson etabloval ako ostrieľaný chicagsky novinár alebo súkromný detektív, Scarred Faces patrí do fascinujúcej „pre-série“ (Pre-Series). Predstavuje mimoriadne vzácne svedectvo o tom, ako Frances ešte len hľadal identitu svojho hrdinu, ladil zápletky a testoval hranice vtedajšej morálky a cenzúry.
1. Obchodník s rúžmi opäť v akcii: Bizarná kontinuita
Pre moderného čitateľa aj literárneho historika ukrýva Scarred Faces rovnaký pôvabný paradox ako debut. Hoci názov evokuje najtvrdší gangsterský epos, Hank Janson stále nie je detektívom ani novinárom.
Nezmenená profesia z debutu: Stephen D. Frances zachoval Hankove civilné zamestnanie. Hlavný hrdina je naďalej obchodným cestujúcim s dámskou kozmetikou (traveling cosmetics salesman). V kufríku nenosí detektívnu lupu ani novinársky blok, ale vzorky pleťových krémov, púdrov a rúžov.
Tento kontrast medzi Hankovým prozaickým, takmer feminizovaným povolaním a jeho schopnosťou prežiť v neónovej džungli plnej hrdlorezov dodáva knihe špecifický, neúmyselne komický a zároveň nesmierne zábavný pulpový šarm. Frances zrejme pochopil, že čitateľom nezáleží na tom, čím sa Hank živí cez deň – dôležité je, ako rýchlo dokáže v noci tasiť revolver a rozdávať údery päsťou.
 |
| Scarred Faces |
2. Opis deja (Scarred Faces)
Oproti debutu When Dames Get Tough, ktorý stál predovšetkým na divokom tempe a sérii nepravdepodobných náhod, prináša Scarred Faces už citeľne prepracovanejšiu a temnejšiu kriminálnu zápletku. Frances sa tu inšpiroval skutočnými, brutálnymi metódami vtedajšieho podsvetia.
I. Kyselina a smrť na ulici
Príbeh sa začína šokujúcim incidentom, ktorý dáva názov celej knihe. Hank Janson sa počas svojich obchodných potuliek mestom pripletie k svedectvu mimoriadne surového zločinu: útoku kyselinou na krásnu mladú ženu.
Tento brutálny čin, v britskom aj americkom podsvetí často používaný ako metóda pomsty alebo zastrašovania v rámci organizovaného vydierania (racket), zanechá obeť so strašnými zraneniami, ktorým nakoniec podľahne. Hank, hoci je len predajcom kozmetiky, sa v kritickom okamihu ocitne príliš blízko miesta činu. Nevidí síce všetko, no jeho prítomnosť neunikne pozornosti zločincov.
II. Únos a jazda na popravisko
Mafia nenecháva svedkov nažive. Krátko po útoku na ulici si Hanka vyčíhajú dvaja drsní gangsteri. Predpokladajú, že videl tváre útočníkov alebo si zapamätal kľúčový detail, ktorý by mohol syndikát priviesť pred súd.
Nasleduje klasický tróp americkej drsnej školy – únos a tzv. „ride“ (jazda autom za mesto s cieľom obeti vykopať hrob). V klaustrofobickom priestore idúceho auta sa naplno prejavuje Hankov pud sebazáchovy a fyzická tvrdosť. Opisom priamočiarych, surových súbojov Frances ukazuje, prečo si britskí čitatelia Jansona tak zamilovali. Hank nečaká na záchranu; v zúfalom zápase vnútri vozidla dokáže útočníkov brutálne premôcť, auto havaruje alebo zastaví a Hank uniká z neistého popraviska späť do mestských ulíc.
III. Labyrint vydierania a zradné krásky
Útekom pred vrahmi sa však Hankove problémy len začínajú. Uvedomuje si, že kým neodhalí, kto za útokom kyselinou stojí, bude stálym terčom zabijakov. Na vlastnú päsť rozbieha pátranie, ktoré ho privedie do centra rozsiahleho a nebezpečného vydieračského syndikátu.
V tejto fáze románu Frances uvádza na scénu kľúčový element svojho úspechu – multiplikovaný archetyp Femme Fatale. Hank sa dostáva do kontaktu s niekoľkými zvodnými, atraktívnymi ženami, ktoré sú priamo alebo nepriamo prepojené s podsvetím:
- Obete syndikátu: Ženy z nočných klubov alebo high-society, ktoré sú vydierané hrozbou zohyzdenia tváre.
- Zradná volavka: Najmenej jedna z krások, s ktorými Hank naviaže intímnejší vzťah, hrá dvojitú hru. Navonok mu pomáha skrývať sa pred mafiou, no v skutočnosti je nasadenou agentkou podsvetia, ktorej jedinou úlohou je vlákať Jansona do ďalšej smrtiacej pasce.
IV. Tvrdé zúčtovanie
Dej kulminuje v rýchlom spáde, kde neostáva miesto pre sentiment. Hank postupne rozpletá pavučinu lží a zisťuje, že za brutálnymi útokmi kyselinou nie sú len radoví pouliční gangsteri, ale chladnokrvný kalkul hlavy syndikátu.
V záverečnej prestrelke a osobnom súboji, v ktorom Frances opisuje násilie so surovou živočíšnosťou, Hank likviduje hlavných vykonávateľov. Odhaľuje pravú tvár ženskej zradkyne, ktorá ho chcela poslať na smrť, a odmieta jej prosebné pokusy o manipuláciu pomocou sexepílu. Obchodník s kozmetikou opäť prežíva – zjazvený nie na tvári, ale na duši – a odchádza do tmy, pripravený na ďalšiu obchodnú cestu po skazených mestách Ameriky.
3. Literárna anatómia: Posun oproti debutu
Literárni historici (ako napríklad Steve Holland či kritici z antológií Telos Publishing) sa zhodujú v tom, že Scarred Faces predstavuje z hľadiska remesla významný krok vpred v evolúcii Stephena D. Francesa ako pulpového autora.
4. Vizuálna identita a zberateľský svätý grál
História vydania románu Scarred Faces je úzko spojená s vtedajšou praxou lacného vreckového publikovania vo Veľkej Británii. Knihy nevychádzali v pevných väzbách, ale ako tenké brožúry (tzv. novelettes) na nekvalitnom papieri, ktoré si čitatelia kupovali na staniciach a po prečítaní ich často odhodili alebo si ich vymieňali medzi sebou.
Fenomén obálok Reginalda Headea
Rovnako ako pri debute, aj úspech Scarred Faces v stánkoch zabezpečila ikonická obálka, ktorú nenakreslil nik iný ako slávny Reginald Heade. Ním vytvorená estetika – provokatívne odetá žena s tajomným alebo vystrašeným výrazom, v ktorej sa snúbi zvodnosť s nebezpečenstvom – sa stala pre Pendulum Publications absolútnou obchodnou značkou. Headeove obálky boli tak vizuálne silné, že si ich čitatelia kupovali len kvôli ilustráciám, čo o niekoľko rokov neskôr poslúžilo prokuratúre ako hlavný argument v procesoch proti Jansonovi za obscénnosť.
Zberateľská vzácnosť a moderné reedície
V roku 1946 vydavateľstvo Pendulum Publications skombinovalo Scarred Faces v niektorých distribúciách do jedného zväzku s ďalšou Francesovou krátkou novelou z tohto obdobia – Kitty Takes The Rap (Kitty si to odsedí / Kitty berie vinu na seba).
 |
| Kitty si to odsedí |
Dnes patrí pôvodné vydanie Scarred Faces z roku 1946 medzi najvzácnejšie artefakty európskej pulpovej literatúry. Odhaduje sa, že na celom svete prežilo v súkromných zbierkach a archívoch len niekoľko fyzických exemplárov. Papier z povojnového obdobia rýchlo degradoval a väčšina nákladu bola v priebehu desaťročí zničená.
Pre moderné publikum sa tento stratený klenot podarilo zachrániť až v roku 2004 (a neskôr v reedícii v roku 2017), kedy britské vydavateľstvo Telos Publishing vydalo antológiu When Dames Get Tough: With Scarred Faces and Other Rarities. Táto zbierka priniesla reštaurované texty prvých troch pre-sériových noviel (vrátane dvoch raritných poviedok z magazínu Underworld) a umožnila tak súčasným čitateľom nahliadnuť do surových začiatkov najväčšieho britského pulpového mýtu 20. storočia.
Scarred Faces je neokresaný, rýchly a nekompromisný príbeh, v ktorom Stephen D. Frances dokázal, že úspech jeho debutu nebol náhodný. Obchodník s kozmetikou, ktorý sa holými rukami prebije cez kyselinové gangy a zvodné pasce, položil definitívny základ pre zrod legendy menom Hank Janson.
JANSON, H. : Scarred Faces : Pendulum Publications, 1946.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára