Anticipation n° 9 - Les Fabricants de Soleil (Výrobcovia Slnka): Keď sa vedecký experiment zmení na interdimenzionálnu hrozbu

Les Fabricants de Soleil (FRA 1952)

Zatiaľ čo prvé zväzky dnes už legendárnej edície Anticipation z parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir ovládli domáci francúzski autori (ako napríklad duo F. Richard-Bessière či Jimmy Guieu), kniha s poradovým číslom 9 priniesla čitateľom závan rýdzeho anglosaského pulpu. Román Les Fabricants de Soleil (Výrobcovia Slnka), ktorý vo Francúzsku vyšiel v roku 1952, je klasickou ukážkou nespútanej vedeckej fantastiky, v ktorej sa ambiciózne technologické vízie menia na katastrofu obrovských rozmerov.

Kto bol skutočný Vargo Statten?

Hoci na obálke knihy svieti úderné meno Vargo Statten, v skutočnosti išlo o jeden z mnohých pseudonymov mimoriadne plodného britského spisovateľa Johna Russella Fearna (1908 – 1960). Fearn patril medzi priekopníkov britskej a americkej pulpovej sci-fi. Už v 30. rokoch 20. storočia úspešne publikoval v prestížnych magazínoch ako Astounding Science-Fiction alebo Amazing Stories.

Po druhej svetovej vojne, počas prudkého rozmachu brožovanej literatúry (tzv. paperback boom), Fearn oživil a prepracoval mnohé zo svojich starších nápadov do románovej podoby. Les Fabricants de Soleil je francúzskym prekladom jeho britského románu The Sun Makers z roku 1950. Znalci žánru v ňom môžu nájsť priame ozveny jeho omnoho staršej poviedky Metamorphosis, ktorú pôvodne publikoval v januári 1937. Francúzske vydavateľstvo Fleuve Noir ochotne siahlo po jeho dielach, keďže Fearnov rukopis presne zapadal do ich koncepcie – bol dynamický, plný akcie a nebál sa veľkolepých kozmických konceptov.

Výrobcovia slnka

Dej: Oslavy nového milénia a miniatúrne Slnko

Príbeh knihy je ukážkovým príkladom literárneho „pocitu úžasu“ (sense of wonder), typického pre sci-fi v polovici 20. storočia, kde dychberúce vynálezy hrali hlavnú rolu.

Rok 2000 a londýnske Veľké planetárium

Autor zasadil dej do vtedy vzdialenej budúcnosti – presne na prelom tisícročí, do roku 2000. Príbeh sa začína vo veľkolepom duchu celosvetových mierových a technologických osláv. Hlavným bodom programu vo Veľkej Británii je slávnostná inaugurácia Grand Planétarium (Veľkého planetária) v Londýne. Táto impozantná stavba a nový astronomický komplex, rozprestierajúci sa na ploche viac ako päťtisíc metrov štvorcových, boli postavené na historických pozemkoch pôvodného greenwichského observatória. Toto nové vedecké centrum má symbolizovať triumf ľudského pokroku a absolútne pochopenie vesmíru.

Hazard s energiou a interdimenzionálna trhlina

Ako to už v podobných dielach býva, ľudská pýcha a snaha pokoriť tie najhlbšie prírodné zákony vedú k neočakávaným následkom. Jadrom zápletky je extrémne nebezpečný fyzikálny experiment. Skupina vedcov sa neuspokojí len s pozorovaním hviezd – ich ultimátnym cieľom je vytvoriť skutočné, umelé miniatúrne Slnko priamo v obmedzených laboratórnych podmienkach.

Tento pokus o manipuláciu s jadrovou energiou a fúziou sa však dramaticky vymkne spod kontroly. Namiesto stabilného, neobmedzeného zdroja energie spôsobí experiment doslova prieraz v samotnom tkanive časopriestoru. Výsledkom nie je len lokálna fyzická deštrukcia zeme, ale predovšetkým otvorenie brány do neznáma. Prostredníctvom experimentu s miniatúrnym slnkom si na Zem nájde cestu bizarná mimozemská invázia pochádzajúca priamo zo štvrtej dimenzie. Pre tieto neznáme entity naša bežná realita nepredstavuje žiadnu prekážku a pre hrdinov nastáva zúfalý boj o záchranu sveta, ktorý si katastrofu spôsobil vlastnou vedeckou zvedavosťou.

Téma a historický odkaz

Román Les Fabricants de Soleil výborne spája dve veľké témy, ktoré v 50. rokoch rezonovali v spoločnosti:

1. Fascinácia a obavy z atómovej energie: V ére tesne po objavoch štiepenia atómu mali autori sci-fi tendenciu doháňať teoretickú fyziku do absolútnych extrémov. Vyrobenie vlastnej hviezdy bolo ultimátnym, no arogantným prejavom vedeckej sily.
2. Strach zo skrytých hrozieb: Koncept invázie zo štvrtej dimenzie odrážal neistotu začínajúcej studenej vojny, kde hrozba mohla prísť kedykoľvek a zbraňami, ktoré presahovali bežné ľudské chápanie.

John Russell Fearn nekládol primárny dôraz na detailnú, hlbokú psychológiu postáv; jeho devízou bola neustála akcia a schopnosť vrstviť na seba fantastické nápady. Les Fabricants de Soleil tak zostáva vo francúzskej edícii Anticipation dôležitým historickým zväzkom, ktorý ukazuje masívny vplyv anglosaských autorov na formovanie európskej povojnovej vesmírnej opery a upevňuje status Varga Stattena ako jedného z kráľov rýchleho sci-fi pulpu.

STATTEN, V. : Les Fabricants de Soleil. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1952, coll. Anticipation n° 9.