Anticipation n° 7 - Les Chevaliers de l'espace (Vesmírni rytieri): Rytieri utópie v zlatej ére francúzskej sci-fi

Les Chevaliers de l'espace (FRA 1952)

V roku 1952, kedy sa edícia Anticipation francúzskeho vydavateľstva Fleuve Noir ešte len formovala do podoby giganta európskej populárnej literatúry, vyšiel román, ktorý do vesmírnych dobrodružstiev vniesol nečakaný politický a špionážny rozmer. Kniha Les Chevaliers de l'espace (Vesmírni rytieri) s poradovým číslom 7 predstavuje klasické dielo, v ktorom sa stretáva viera vo vedecký pokrok s obavami z vojenskej a vládnej moci.

Kto sa skrýva za menom Jean-Gaston Vandel?

Podobne ako pri iných ikonických dielach z raného obdobia vydavateľstva Fleuve Noir, aj za menom Jean-Gaston Vandel sa skrýva literárny pseudonym. V skutočnosti išlo o vysoko produktívne belgické autorské duo, ktoré tvorili:

• Jean Libert (1913 – 1995)
• Gaston Vandenpanhuyse (1913 – 1981)

Títo dvaja spisovatelia boli mimoriadne zruční nielen v žánri vedeckej fantastiky, ale preslávili sa predovšetkým v oblasti drsných špionážnych románov (najmä pod svojím druhým, snáď ešte legendárnejším pseudonymom Paul Kenny). Tento ich „špionážny“ rukopis – dôraz na tajné organizácie, politické intrigy, utajenie, napätie a konšpirácie – sa výrazne premietol aj do ich sci-fi tvorby, čo románu Les Chevaliers de l'espace dodáva špecifický ráz trileru.

Vesmírni rytieri

Dej a svet: Pretechnizovaná Zem a strata identity

Román sa odkláňa od čistého vesmírneho eskapizmu a presúva značnú časť pozornosti na budúcnosť samotnej Zeme, ktorá je vykreslená v mierne dystopických a prísne technokratických farbách. Príbeh nás uvádza do hlboko industrializovanej Severnej Ameriky. Úvodné scenérie opisujú okolie rieky Missouri a kedysi farmárske mesto Omaha v Nebraske, ktoré sa zmenilo na nepoznanie – starý pioniersky svet úplne zanikol pod ťarchou obrovských tovární, bielych a žltých mrakodrapov a nekonečnej mašinérie.

Kódy namiesto mien Spoločnosť v tomto svete trpí stratou individuality a je prísne kontrolovaná mocenskými aparátmi. Tento chladný, odľudštený systém autori brilantne ilustrujú už v samotných dialógoch, kde úradníci a postavy uviaznuté v systéme často prichádzajú o svoje mená v prospech identifikačných vzorcov. Keď sa v jednej zo scén vyšetrovateľ pýta na meno, dostáva odpoveď:

„Som 12.A.40.“ > „To predsa nie je meno, to je vzorec!“ > „Ak myslíte... Ale som 12.A.40 a to je jediné, čo vám môžem povedať.“

Konflikt utopistov a vojakov Hlavná zápletka sa netočí primárne okolo boja s mimozemskými monštrami, ale okolo hlbokého vnútorného konfliktu samotného ľudstva. Na jednej strane stojí oficiálna vládna a vojenská moc, ktorá zastupuje agresiu, kontrolu a hrozbu zničujúcej vojny. Proti nim je postavená tajná a vysoko inteligentná skupina vedcov, inžinierov a idealistov – samotní Vesmírni rytieri.

Títo „rytieri“ sú utopisti a tajní záchrancovia ľudstva. Odmietajú odovzdať svoje pokročilé vynálezy do rúk armády a krátkozrakých politikov, pretože vedia, že by to viedlo ku globálnej katastrofe. Ich cieľom je zjednotiť ľudstvo, zabrániť jeho sebazničeniu a otvoriť mu cestu k mierovému dobývaniu vesmíru prostredníctvom vedeckej nadvlády. Dielo tak naberá silný pacifistický podtón, zhrnutý do upokojujúceho (a zároveň trochu paternalistického) hesla samotnej organizácie: „Dôverujte, Vesmírni rytieri nad vami bdejú.“

Filozofický presah a historický odkaz

Na rozdiel od iných kníh zo zlatej éry pulpu, ktoré bez výhrad oslavovali expanziu ľudstva prostredníctvom vojenskej sily, autorské duo Vandel ukazuje na nebezpečenstvo mocenského monopolu. Sci-fi prvky (rakety, laboratóriá, technológie) tu slúžia ako kulisy pre klasický subverzívny motív: ako môže hŕstka osvietených jedincov prekabátiť obrovský a skorumpovaný štátny aparát pre dobro celej planéty.

Z dnešného pohľadu môže Les Chevaliers de l'espace pôsobiť vedecky naivne, k čomu prispieva aj zrýchlené, priam akčné tempo rozprávania – autori mali tendenciu obetovať komplexné astrofyzikálne teórie v prospech neustáleho posúvania deja vpred. Dobové recenzie a dnešní zberatelia občas podotýkajú, že kniha literárne zostarla (tzv. a mal vieilli).

Napriek tomu ide o historicky cenný artefakt. Román pomohol zadefinovať politickejší a sociálnejší rozmer francúzskej vedeckej fantastiky začiatku 50. rokov. Vďaka nemu čitatelia objavovali, že aj v prostredí rýdzej populárnej space opery je možné kritizovať militarizmus, varovať pred stratou ľudskosti v technokratickom svete a dúfať, že veda raz zvíťazí nad politickou agresiou.

VANDEL, J.-G.: Les Chevaliers de l'espace. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1952, coll. Anticipation n° 7.