Angoisse n° 7 - L'Oeil était dans la tombe (Oko bolo v hrobe): Ozveny Victora Huga a prízraky minulosti v komornom francúzskom horore

L'Oeil était dans la tombe (FRA 1955)

Kniha L'Oeil était dans la tombe (v doslovnom preklade Oko bolo v hrobe) z roku 1955 predstavuje 7. zväzok kultovej edície „Angoisse“ (Úzkosť) parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir. Zatiaľ čo predchádzajúce zväzky tejto ranej kolekcie experimentovali s americkým mýtom Cthulhu, gigantickým hmyzom či drsnou mestskou paranojou, tento román prináša do francúzskeho pulpu niečo iné – intímny, psychologický a klaustrofobický horor, ktorý vo svojom jadre ukrýva hlboký literárny odkaz.

B. R. Bruss: Keď sa zrodí majster žánru

Na obálke siedmeho zväzku sa objavuje meno B. R. Bruss. Na rozdiel od kolektívneho pseudonymu Benoît Becker (ktorý sme videli pri starších číslach), B. R. Bruss bol pseudonymom jedného konkrétneho muža – francúzskeho novinára a spisovateľa Reného Bonnefoya.

Bonnefoy sa v 50. rokoch stal jedným z najvýraznejších a najplodnejších pilierov vydavateľstva Fleuve Noir. Kým v edícii Anticipation sa sústredil na klasické sci-fi a space opery (často s presahom na ekológiu a morálku), v edícii Angoisse mohol naplno rozvinúť svoj talent pre stiesnenú hrôzu a existenciálny strach. Literárni historici často označujú práve L'Oeil était dans la tombe za dielo, v ktorom sa začal kryštalizovať jeho špecifický, zrelý autorský štýl.

Oko bolo v hrobe

Literárne dedičstvo a neodpustiteľná vina

Už samotný názov knihy bol pre vtedajšieho francúzskeho čitateľa silným varovaním a nápovedou. Zberatelia a milovníci literatúry v ňom okamžite spoznali priamy odkaz na slávnu báseň „La Conscience“ (Svedomie) od velikána francúzskej poézie Victora Huga.

Hugova báseň opisuje Kaina, ktorý po vražde svojho brata Ábela uteká na kraj sveta, stavia hrubé múry a ukrýva sa pod zem, no nech urobí čokoľvek, neustále ho sleduje obrovské, vyčítavé Božie oko. Posledný verš básne znie: „L'œil était dans la tombe et regardait Caïn“ (Oko bolo v hrobe a hľadelo na Kaina). Bruss tento motív majstrovsky prenáša z biblickej epiky do úzkeho rámca moderného, pulzujúceho Paríža 50. rokov.

Dej: Zberateľská vášeň a prekliata sklenená guľa

Román ustupuje od veľkolepých sci-fi kulís a sústreďuje sa na tragédiu jednotlivca.

Osnova príbehu:

• Zdanlivá idyla: Hlavným hrdinom je 38-ročný Patrick Gallaghan. Žije pokojným, až samotárskym životom v malom parížskom domčeku. Vďaka menšiemu majetku nemusí ťažko pracovať, zamestnáva staršiu slúžku z Bretónska menom Mathilde a naplno sa venuje svojej najväčšej vášni – zbieraniu starožitností, kuriozít a miniatúrnych modelov lodí.
• Osudný nákup na blšom trhu: Patrick pravidelne obieha parížske brocantes (blšie trhy a starožitníctva). Práve tu narazí na mimoriadne bizarný predmet: podivnú, ťažkú sklenenú guľu. Keď sa do nej lepšie prizrie, má pocit, že v jej vnútri vidí neustále sa pohybujúcu malú postavičku.
• Prebudenie bytosti: Ďalšiu noc sa Patrick vyberie do nočného klubu, kde sa stretne so svojimi známymi – Armandom Duvivierom a jeho snúbenicou Catherine (ktorá Patrickovi nečakane vyzná tajnú lásku). Kým Patrick rieši tieto svetské emocionálne zápletky, v jeho dome dôjde k prelomu. Bytosť skrytá v sklenenej guli sa manifestuje a vstúpi do nášho sveta s desivou razanciou.
• Rozklad príčetnosti: Z nadprirodzenej entity sa však nevykľuje tradičné krvilačné monštrum z béčkových filmov. Bytosť funguje skôr ako neľútostné zrkadlo a nadprirodzený katalyzátor. Od tohto momentu sa Patrickov život mení na peklo. Všetky potlačené úzkosti, pochované tajomstvá a prízraky jeho temnej minulosti sa vracajú na povrch a začnú ho systematicky psychologicky terorizovať. Patrick, podobne ako Kain, zisťuje, že pred vlastným svedomím a minulosťou niet úniku.

Hodnotenie a miesto v histórii európskeho pulpu

L'Oeil était dans la tombe je medzi expertmi na archívnu fantastiku cenený najmä pre Brussovu rozprávačskú techniku. Práve v tomto diele začal autor výraznejšie využívať postup „l'écrit dans l'écrit“ (text v texte / príbeh v príbehu), čo mu umožnilo vytvoriť dokonalý huit-clos – izolovanú, stiesnenú atmosféru komornej drámy.

Aj keď niektoré dobové recenzie (a neskorší archívni čitatelia na fórach ako Booknode či v databázach BDFI) vytýkali románu, že jeho záver je po detailnom budovaní napätia mierne uponáhľaný a vyriešený len na dvoch stranách, kniha splnila svoj účel. Bruss tu definitívne dokázal, že aj spotrebná braková literatúra určená pre masy môže pracovať s komplexnými psychologickými témami, vinou a literárnymi odkazmi na klasikov.

Zhrnutie: Pre každého nadšenca, ktorý buduje znalosti o európskej žánrovej tvorbe, je 7. zväzok edície Angoisse povinnou zastávkou. Nielen kvôli atmosférickej obálke od Michela Gourdona, ale predovšetkým ako ukážka toho, ako sa francúzsky pulp postupne vyvíjal a dospieval.

BRUSS, B. R.: L'Oeil était dans la tombe : Fleuve Noir, 1955. Éditions Angoisse n° 7.