Anticipation n° 8 - Au-delà de l'infini (Za hranicami nekonečna): Zrod ufo-mýtu vo francúzskej pulpovej space opere

Au-delà de l'infini (FRA 1952)

V roku 1952, keď edícia Anticipation parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir ešte len hľadala svoje pevné žánrové hranice, vyšiel zväzok s poradovým číslom 8. Román Au-delà de l'infini (Za hranicami nekonečna) od Jimmyho Guieua predstavuje esenciálny kúsok európskej pulpovej literatúry, ktorý nielenže formoval podobu vtedajšej frankofónnej fantastiky, ale priniesol na scénu motívy, ktoré sa neskôr stali absolútnym popkultúrnym štandardom.

Je to dielo, ktoré s nesmiernou energiou balansuje na ostrej hrane prázdnoty hlbokého vesmíru a divokej, ničím neobmedzenej fantázie povojnových rokov.

Jimmy Guieu a invázia lietajúcich tanierov

Zatiaľ čo iní autori v ranej fáze Fleuve Noir (napríklad autorské duo F. Richard-Bessière) budovali svoje príbehy na postupnom, takmer vernovskom dobývaní a objavovaní slnečnej sústavy, Jimmy Guieu (vlastným menom Henri René Guieu) zvolil radikálne odlišný prístup. Jeho meno sa stalo nerozlučne spätým s francúzskou ufológiou a s témou utajených mimozemských návštev.

Au-delà de l'infini je jedným z prvých textov, kde sa táto celoživotná fascinácia fenoménom UFO naplno prejavuje. Kým moderná hard sci-fi, akú dnes reprezentujú autori ako Alastair Reynolds alebo Liou Cch’-sin, stavia na prísnej fyzike, subatomárnom výskume a komplexnej vedeckej logike, Guieuova veda je rýdzo pulpová a extatická – slúži primárne ako palivo pre dychberúcu akciu.

Za hranicami nekonečna

Dej: Keď na opustenej ceste zhasnú svetlá

Príbeh sa nezačína epickým štartom rakety, ale presne v tom type mrazivej, civilnej atmosféry, z ktorej neskôr čerpali desaťročia sci-fi horory.

Blízke stretnutie

Úvodná scéna je z dnešného pohľadu definíciou žánrového archetypu: vozidlo idúce nočnou, opustenou krajinou je náhle zasiahnuté nevysvetliteľným poľom. Motor zhasne, svetlá stmavnú. Z oblohy sa vzápätí nehlučne znesie podivný, diskovitý aparát – klasický, ikonický lietajúci tanier. Toto náhle a nečakané prerušenie bežnej reality je kľúčovým momentom, kedy Guieu prudko strháva svojich pozemských hrdinov z ich všedných životov a bez varovania ich vrhá do intergalaktického diania.

Cesta za hranice nekonečna

Po únose – či skôr vynútenom vstupe – na palubu mimozemského plavidla sa pre pozemšťanov otvára ohromujúca perspektíva. Samotný názov knihy presne vystihuje mierku rozprávania. Čitatelia sú svedkami gigantických hviezdnych bitiek (batailles stellaires) a stretov s civilizáciami operujúcimi na technologickej úrovni o milióny rokov pred ľudstvom. Román sa veľmi rýchlo preklápa z mysteriózneho, komorného úvodu do prudkej space opery. Lode prekračujú nepredstaviteľné vzdialenosti a osudy celých hviezdnych systémov visia na vlásku.

Hrdinovia sú konfrontovaní s nutnosťou pochopiť extrémne vyspelé technológie a zámery svojich neznámych hostiteľov, aby v tomto kolosálnom priestore dokázali prežiť. Vesmír tu zďaleka nie je chladným a mŕtvym miestom; naopak, kypí životom, tajomnými inteligenciami a masívnymi konfliktmi, do ktorých je Zem – hoci bezvýznamná – chtiac-nechtiac vtiahnutá.

Literárny význam a odkaz pre pulpový archív

Pri detailnom mapovaní a analyzovaní histórie európskych fiktívnych svetov mid-century pulpu zostáva tento román mimoriadne cenným materiálom hneď z niekoľkých dôvodov:

• Štruktúra a tempo: Guieu takmer úplne obetuje psychologickú kresbu postáv v prospech frenetického pohybu vpred. Dej neustále graduje a skáče od jedného vizuálne ohromujúceho objavu k druhému.
• Ikonografia: Kniha vyšla s pôvodnou, dnes už vysoko zberateľsky cenenou obálkou od legendárneho ilustrátora Reného Brantonna, ktorá presne zachytávala dobový „sense of wonder“ (pocit úžasu) a naivnú, no pôsobivú farebnosť kozmických plavidiel.
• Tematický posun: Dielo je priamou demonštráciou momentu, kedy začala populárna literatúra masovo reflektovať dobové správy a konšpirácie o pozorovaniach UFO, čím sa mýtus o lietajúcich tanieroch trvalo usadil vo francúzskom kultúrnom priestore.

Hoci analytické čítanie v 21. storočí ľahko odhalí dejové diery či fyzikálne paradoxy, román si stále zachováva svoju dravú dynamiku. Je to neobrúsená a úprimná esencia žánru z čias, kedy európska sci-fi scéna len objavovala vlastný hlas a autori mali absolútnu slobodu budovať vesmíry plné nespútaného optimizmu a tajomstiev.

 GUIEU, J. : Les Chevaliers de l'espace. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1952, coll. Anticipation n° 8.