Le Rayon fantastique n° 1: Assassinat des États-Unis (Vražda Spojených štátov): Apokalyptický triler a zrod edície

Assassinat des États-Unis (FRA 1951)

Román Assassinat des États-Unis (v anglickom origináli The Murder of the U.S.A.) od amerického autora Willa F. Jenkinsa (v sci-fi kruhoch známeho skôr pod pseudonymom Murray Leinster) nie je len obyčajným románom. Je to historický míľnik. Práve táto kniha totiž v januári 1951 otvorila legendárnu francúzsku edíciu Le Rayon Fantastique (vydávanú v spolupráci vydavateľstiev Gallimard a Hachette).

Výber tohto titulu ako "čísla 1" nebol vôbec náhodný. V čase, keď francúzski čitatelia hltali americké detektívky (romans policiers), vydavatelia potrebovali dielo, ktoré by premostilo priepasť medzi klasickým vyšetrovaním zločinu a vedeckou fantastikou. Assassinat des États-Unis bol na túto úlohu priam stvorený – ide totiž o globálnu detektívku typu "locked-room mystery" (záhada zamknutej izby), kde obeťou nie je jeden človek, ale celý národ, a zbraňou sú atómové bomby.

1. Historický kontext: Strach z atómu a vízia budúcnosti

Aby sme plne pochopili silu tohto románu, musíme sa pozrieť na rok jeho vzniku. Will Jenkins napísal a vydal pôvodný text v roku 1946, teda len niekoľko mesiacov po tom, čo atómové bomby zničili Hirošimu a Nagasaki. Svet bol v šoku a začínala sa formovať Studená vojna.

Jenkins vo svojom diele preukázal neuveriteľnú vizionársku jasnozrivosť. V čase, keď ešte neexistovali medzikontinentálne balistické strely (ICBM), predpovedal ich vznik. Predvídal tiež vybudovanie hlbokých podzemných vojenských síl (bunkrov a raketových síl) a ako jeden z prvých vôbec sformuloval doktrínu Zaručeného vzájomného zničenia (MAD - Mutually Assured Destruction).

Vražda Spojených štátov

2. Dej románu: Kto zavraždil Ameriku?

Jenkins rozohráva príbeh s mrazivou dynamikou a neustálym napätím. Dej nesleduje politikov v kravatách, ale obyčajných vojakov a analytikov uväznených hlboko pod zemou.

Deň, keď zomrela Amerika

Kniha sa začína absolútnym šokom. Bez akéhokoľvek varovania, bez vyhlásenia vojny alebo predchádzajúcich diplomatických kríz je územie Spojených štátov amerických zasiahnuté masívnym jadrovým útokom. Stovky rakiet dopadnú na najväčšie americké mestá.

V priebehu púhych 40 minút je zničená celá infraštruktúra krajiny, všetky veľké metropoly sú zrovnané so zemou a zomiera viac ako 70 miliónov Američanov (tretina vtedajšej populácie). Útok je drvivý a presný.

Záhada preletu cez póly

Preživšia americká vláda a armáda stoja pred fatálnym problémom: Kto to urobil? Vzhľadom na to, že útočiace rakety boli odpálené z neznámych základní a na americký kontinent prileteli po suborbitálnych trajektóriách priamo cez severný pól, nie je možné určiť ich pôvod. Radary nedokážu spätne vystopovať krajinu, z ktorej rakety vzlietli. K útoku sa pochopiteľne žiadna svetová mocnosť nehlási, pretože každý štát na planéte vie, že Amerika má stále funkčný arzenál na odplatu. Ticho vo svete je ohlušujúce.

Pevnosť pod zemou: Bunker 89

V očakávaní takejto hrozby vybudovali Spojené štáty sieť viac ako stovky hlboko zakopaných, prísne tajných vojenských síl a bunkrov. Jedným z nich je Burrow 89 (Bunker 89), v ktorom sa nachádza aj hlavný hrdina románu, armádny analytik Sam Burton, spolu so svojím tímom.

Tieto podzemné základne prežili počiatočný útok a sú po zuby ozbrojené stovkami vlastných jadrových rakiet pripravených na štart. Problémom však je, kam ich namieriť. Ak odpália rakety na nesprávnu krajinu (napríklad na ZSSR, ak by skutočným útočníkom bola iná, menšia vojenská frakcia s tajným arzenálom), rozpútajú globálny holokaust, v ktorom vyhubia nevinnú populáciu a zvyšok ľudstva, pričom skutočný vrah unikne.

Extrémne vyšetrovanie

Román sa v tomto bode mení zo sci-fi katastrofy na klaustrofobický, psychologický detektívny triler. Sam Burton a jeho kolegovia v Bunkri 89 musia v časovej tiesni, a s vedomím, že nad ich hlavami vládne rádioaktívne peklo, prísť na to, kto stlačil spúšť.

Používajú na to rýdzu dedukciu, analýzu fragmentov radarových stôp, seizmických vĺn z dopadov rakiet a sledovanie globálnej rádioaktívnej stopy. Kým americkí prezidenti a velitelia v iných bunkroch strácajú nervy a zvažujú útok naslepo, Burton musí udržať chladnú hlavu. Vyšetrovanie je o to napínavejšie, že páchateľ sa aktívne snaží zahladiť stopy a vyvolať zmätok v komunikácii medzi preživšími národmi.

Rozuzlenie a varovanie pre ľudstvo

Vďaka sérii brilantných, hoci napätých analytických krokov a logických dedukcií Burtonov tím nakoniec s istotou identifikuje páchateľa útoku (krajinu, ktorá sa pokúsila svet oklamať útokom pod "falošnou vlajkou"). Akonáhle je identita útočníka potvrdená, americké bunkre dostanú zelenú.

Nasleduje drvivá, masívna a absolútna vojenská odplata. Útočiaca krajina je zrovnaná so zemou a premenená na rádioaktívnu pustatinu.

Kniha sa však nekončí triumfalizmom, ale skôr temným a filozofickým varovaním. Jenkins román uzatvára naliehavou prosbou pre všetky národy sveta. Formuluje v ňom myšlienku, že jediným spôsobom, ako zabrániť budúcim nukleárnym vojnám, je prijať medzinárodnú vojenskú doktrínu: Záruku, že akákoľvek krajina, ktorá zaútočí atómovými zbraňami, bude celým zvyškom sveta nemilosrdne premenená na púšť plnú kráterov.

3. Prečo táto kniha definovala francúzsku sci-fi?

Keď Georges H. Gallet a Michel Pilotin (editori edície Le Rayon Fantastique) uvažovali, ktorým dielom uviesť francúzskeho čitateľa do sveta modernej vedeckej fantastiky, Jenkins bol dokonalou voľbou z niekoľkých dôvodov:

• Intelektuálna zápletka: Francúzi milovali logiku a záhady. Kniha im nedala iba "lasery a mimozemšťanov", ale plnohodnotné analytické vyšetrovanie. Bola to detektívka v sci-fi kabáte.
• Relevantnosť témy: V povojnovej Európe, ktorá sa len spamätávala z hrôz druhej svetovej vojny a bombardovania, bola téma masovej deštrukcie a geopolitickej hrozby extrémne reálna a rezonujúca.
• Technologický realizmus: Jenkins vo svojom diele vysvetľoval rádiokomunikáciu, rádioaktivitu a raketovú techniku tak uveriteľne, že román pôsobil ako varovný scenár budúcnosti, nie ako fantázia.

Zhrnutie

Assassinat des États-Unis dnes možno z hľadiska štýlu pôsobí o niečo archaickejšie (predsa len, bola písaná v roku 1946), no jej nápady boli prevratné. Will Jenkins ňou vytvoril šablónu pre nespočetné množstvo technotrilerov z obdobia Studenej vojny. Tým, že Gallimard a Hachette otvorili svoju edíciu práve týmto mrazivým varovaním, ukázali francúzskej verejnosti, že science fiction nie je len brakový eskapizmus, ale dôležitá literatúra schopná reagovať na tie najväčšie existenčné hrozby ľudstva.

JENKINS, W. F. : Assassinat des États-Unis. Paris : HACHETTE/GALLIMARD, 1951, Le Rayon fantastique n° 1.