Amazing Stories n° 1: Zrod galaxií z papiera a atramentu

Amazing Stories Vol. 1 (Ang. 1926)

Píše sa apríl roku 1926. Vzduch v New Yorku vonia jarou, benzínom z masovo vyrábaných automobilov a dravým prísľubom nekonečných možností. Na novinových stánkoch, ktoré pretekajú serióznymi denníkmi, lacnými detektívkami a westernami, sa zrazu zjavuje niečo radikálne nevídané. Je to zjav, ktorý okamžite priťahuje zrak. Obálka žiari krikľavou žltou a červenou farbou a ukazuje fascinujúci výjav: elegantné lode kĺzajúce sa priamo po prstencoch planéty Saturn. Vôňa lacného, kyslastého drevitého papiera – takzvaného pulpu – sa mieša s ostrou vôňou čerstvého atramentu.

Ten časopis nesie obrovský, hrdo štylizovaný názov Amazing Stories. V tom momente to nebol len ďalší plátok do vlaku. Bola to skutočná hviezdna brána, cez ktorú ľudstvo prvýkrát vo svojej histórii hromadne a s otvorenými očami vstúpilo do ríše modernej vedeckej fantastiky.

Toto je príbeh jedného jediného zošita – prvého zväzku, prvého čísla, ktorý nielenže formoval modernú kultúru, ale navždy zmenil to, ako sa pozeráme na hviezdy.

Architekt snov a manifest „Scientifiction“

Na začiatku tohto literárneho tresku stojí muž menom Hugo Gernsback. Luxemburský imigrant, neúnavný vynálezca a vizionár, ktorý bol absolútne fascinovaný technológiami a ich potenciálom. Gernsback veril, že veda a technologický pokrok sú kľúčom k spáse ľudstva. Uvedomoval si však jednu zásadnú prekážku: suché technické nákresy a odborné pojednania bežného človeka, unaveného z každodennej práce, jednoducho nezaujmú. Potreboval nosič. Potreboval drámu. Potreboval príbeh.

A tak vydavateľstvo Experimenter Publishing Co. vydalo magazín, aký tu ešte nebol. V historickom úvodníku s názvom A New Sort of Magazine (Nový druh magazínu) tohto aprílového čísla Gernsback slávnostne definoval to, čo sám nazval „scientifiction“. Napísal: „Očarujúca romanca zmiešaná s vedeckými faktami a prorockou víziou.“.

Tento úvodník nebol len editoriálom; bol to manifest. Gernsback v ňom poukazoval na to, že žijeme v dobe takých rýchlych a ohromných zmien, že sme si prestali všímať skutočné zázraky vedy. Jeho magazín mal vzdelávať rovnako, ako mal baviť.

Obsah prvého čísla: Giganti v jednom zväzku

Gernsback čelil pri tvorbe prvého čísla jednému zásadnému problému – nemal k dispozícii zástupy autorov, ktorí by chápali, čo to tá jeho „scientifiction“ vlastne je. Preto sa rozhodol, že 1. číslo bude do veľkej miery postavené na reprintoch velikánov, čím vybudoval literárny most medzi minulosťou a budúcnosťou. Značnú časť 100-stranového zošita zaplnili mená literárnej smotánky: Jules Verne, H. G. Wells a Edgar Allan Poe.

Obsah tohto debutového aprílového čísla sa čítal ako svätý grál vznikajúceho žánru:

• Jules Verne: „Off on a Comet“ (Na kométe / Hector Servadac) – 1. časť z 2: Tento román bol pre Gernsbacka mimoriadne logickou voľbou. Príbeh začína masívnou kolíziou: kométa Gallia sa zrazí so Zemou a odtrhne so sebou kus povrchu aj s hŕstkou prekvapených cestovateľov rôznych národností. Kým si uvedomia, čo sa stalo, mení sa gravitácia a bod varu vody. Román dokonale zapadal do Gernsbackovej vízie, pretože nútil hrdinov vedecky dedukovať, analyzovať svoje prostredie a hľadať cestu späť do bezpečia slnečnej sústavy.
• H. G. Wells: „The New Accelerator“ (Nový urýchľovač): Britský majster sa predstavil geniálnou poviedkou o elixíre, ktorý zrýchli ľudský metabolizmus a nervovú sústavu na takú úroveň, že pre užívateľa okolitý svet zdanlivo zamrzne v čase. Je to brilantná úvaha nad fyzikou a biológiou, presne v duchu klasickej „hard“ sci-fi, akú chcel Gernsback pestovať.
• Edgar Allan Poe: „The Facts in the Case of M. Valdemar“ (Fakty v prípade M. Valdemara): Zaradenie tohto autora ukazuje, ako široko Gernsback vnímal vedeckú fantastiku. Zatiaľ čo dnes by sme tento príbeh o mužovi, ktorý je pomocou magnetického spánku (hypnotizmu / mezmerizmu) udržiavaný pri vedomí aj po klinickej smrti, radili skôr k hororu, Poe ho napísal striktne klinickým, procedurálnym a až pseudo-medicínskym jazykom. Gotika tu podala ruku vedeckej špekulácii.
• G. Peyton Wertenbaker: „The Man from the Atom“ (Muž z atómu): Jedno z mála "novších" mien v obsahu. Príbeh preskúmal vtedy fascinujúci myšlienkový koncept makrokozmu a mikrokozmu. Hlavný hrdina pomocou špeciálneho stroja zväčší svoje telo natoľko, až zistí, že celý náš známy vesmír je len obyčajným atómom v štruktúre iného, nekonečne väčšieho meta-vesmíru.
• Austin Hall: „The Man Who Saved the Earth“ (Muž, ktorý zachránil Zem): Číslo by nebolo kompletné bez hrozby z iného sveta. Hallova novela predznamenala archetyp inváznej sci-fi. Mimozemské sféry z Marsu ohrozujú našu planétu a ľudstvo môže spasiť iba genialita a stroj poháňaný čistou slnečnou energiou.
• George Allan England: „The Thing from—'Outside'“ (Vec zvonka): Lovecraftovsky ladený príbeh o stretnutí výpravy s niečím, čo radikálne presahuje ľudské chápanie. Príbeh s temnou atmosférou, kde veda a odvaha narážajú na absolútne hranice znesiteľnej reality.

Vizuálna revolúcia a dedičstvo pulpu

Zatiaľ čo slová definovali myšlienky, to, čo skutočne prikovalo zrak čitateľov (a čo dodnes fascinuje zberateľov), bola vizuálna stránka magazínu. Obsah by možno zapadol prachom, keby nebolo fenomenálnych ilustrácií, o ktoré sa postaral geniálny Frank R. Paul.

Paul vytvoril nielen ikonickú obálku so Saturnom, ale aj rozsiahle vnútorné ilustrácie. Jeho strohé, technické, no zároveň nesmierne imaginatívne kresby gigantických robotov, budov budúcnosti a mimozemšťanov v podstate samy o sebe zadefinovali estetiku sci-fi na desiatky rokov dopredu. Ľudia na jeho ilustráciách často pôsobili strnulo, no stroje – lode, reaktory a hviezdne mestá – doslova dýchali životom. Samotná hlavička obsahu tohto prvého čísla bola vizuálnou poctou; pýšila sa siluetou sochy Julesa Verna, čím Gernsback bez slov deklaroval, komu vďačí za inšpiráciu.

Odrazový mostík do večnosti

Keď si koncom apríla 1926 americký čitateľ dočítal 1. číslo časopisu Amazing Stories a položil ho na stôl, pravdepodobne netušil, akého zemetrasenia sa práve zúčastnil. Gernsback nielenže vytlačil text na lacný drevitý papier; on otvoril komunikačný kanál, vďaka ktorému do redakcie začali veľmi rýchlo prúdiť stovky listov od nadšených fanúšikov. Zverejňovaním týchto listov aj s adresami pospájal čitateľov dohromady, z pasívnych konzumentov spravil aktívnych tvorcov a položil základ pre vznik prvých fandomov na svete.

Prvé číslo Amazing Stories z apríla 1926 zostáva jedným z najposvätnejších artefaktov kultúry. Tento historický zošit naučil, že vôbec nezáleží na tom, aký hrubý či lacný je papier, na ktorom je príbeh vytlačený. Záleží len a len na tom, ako ďaleko do nepreskúmaného vesmíru a ako hlboko do ľudskej predstavivosti tento príbeh dokáže preniesť.

Zdroje a referencie:

• Informácie o presnom obsahu prvého čísla (názvy a dejové synopsy zúčastnených poviedok a románov od Verna, Wellsa a Poea) pochádzajú z verejne dostupných dobových archívov a bibliografických databáz The Pulp Magazines Project a zoskenovaných vydaní Volume 1 na Internet Archive.