Hank Janson: This Woman Is Death (Táto žena je smrť)

This Woman Is Death (Ang. 1948)

Román This Woman Is Death (Táto žena je smrť), ktorý vyšiel v januári roku 1948 vo vydavateľstve Frances Ltd. (spoločnosť založená samotným autorom Stephenom D. Francesom po prechode od Pendulum Publications), predstavuje v dejinách britského a európskych pulpu absolútny zlom.

Kým dovtedajšie zošitové novely z roku 1946 (ako When Dames Get Tough či Scarred Faces) boli skôr experimentmi, v ktorých mal hlavný hrdina bizarnú profesiu obchodného cestujúceho suverénne predávajúceho dámske rúže a pleťové krémy, práve kniha This Woman Is Death je oficiálne klasifikovaná ako prvý román kánonickej série (Series One #1). Stephen D. Frances v tomto diele odhodil počiatočnú naivitu, vykonal zásadný reštart celej značky a vytvoril nekompromisnú hardboiled šablónu, ktorá v nasledujúcom desaťročí predala milióny výtlačkov a priviedla britskú cenzúru k šialenstvu.

1. Vydavateľské pozadie: Zrod Frances Ltd. a definitívny reštart hrdinu

Koncom 40. rokov prechádzal britský knižný trh búrlivými zmenami. Pôvodné vydavateľstvo Pendulum Publications, ktoré uviedlo prvé Jansonove zošity, sa ocitlo vo finančných ťažkostiach. Stephen D. Frances sa rozhodol pre odvážny krok: vzal osud svojho literárneho alter ega plne do vlastných rúk a začal knihy vydávať a distribuovať pod vlastnou značkou (Frances Ltd., respektíve S. D. Frances, neskôr v spolupráci s Gaywood Press či New Fiction Press).

S novým vydavateľským zázemím prišiel aj nevyhnutný „reboot“ hlavnej postavy:

• Koniec obchodníka s kozmetikou: Frances si uvedomil, že ak má Hank Janson pôsobiť ako uveriteľný americký tvrdý chlap v štýle Raymonda Chandlera alebo Mickeyho Spillana, nemôže cez deň predávať púdre.
• Zrod vojnového veterána: V This Woman Is Death je Hank predstavený ako ostrieľaný muž, ktorý bol práve demobilizovaný z americkej armády. Má za sebou roky pekla v Tichomorí a barmskej džungli, kde v neľútostných bojoch čelil japonskej armáde.
• Trauma a cynizmus: Návrat do civilného života v Spojených štátoch nie je pre Hanka triumfálnym víťazstvom. Zisťuje, že domáca neónová džungľa je rovnako skorumpovaná a nebezpečná ako bojiská v Ázii.
• Literárny míľnik: This Woman Is Death odštartovala tzv. „Zlatú éru“ (Classic Era, 1948 – 1953) Hanka Jansona. Kniha dostala plnohodnotný románový rozsah (okolo 140 strán vo vreckovom formáte) a jej obálku nenavrhol nik iný ako Reginald Heade – majster britskej pulpovej ilustrácie, ktorého zmyselné maľby neskôr slúžili ako korunný dôkaz v súdnych procesoch pre obscénnosť.

Táto žena je smrť

2. Opis deja románu This Woman Is Death

Príbeh je rozprávaný v prvej osobe z pohľadu Hanka Jansona. Text sa vyznačuje agresívnym spádom, surovým jazykom a priamočiarym mestským noir štýlom, kde neexistujú čiernobieli hrdinovia.

I. Návrat z bojiska a smrť v krížovej paľbe

Hank Janson sa len nedávno vrátil z ťažkých bojov na Ďalekom východe do USA. Snaží sa vytesniť spomienky na vojnu, adaptovať sa na civilný život a nájsť si svoje miesto v neónom ožiarenom meste. Jedného večera vyhľadá svoju dávnu priateľku a dôverníčku Lolu v miestnom bare. Ich stretnutie a snaha o pokojný večer sú však brutálne prerušené.

Do baru vtrhne komando ozbrojených gangstrov a strhne sa neľútostná prestrelka. V chaose a krupobití guliek je Lola zasiahnutá priamo do hrude a umiera Hankovi pred očami. Pre vojnového veterána, zvyknutého na smrť vojakov v džungli, je strata nezúčastnenej blízkej osoby v civilnom svete spúšťačom absolútneho hnevu. Hank ignoruje oficiálne vyšetrovanie neschopnej a skorumpovanej polície a prisahá, že Lolinych vrahov vypátra a zlikviduje na vlastnú päsť.

II. Jediný muž proti mafiánskemu syndikátu

Hankova krvavá stopa vedie z baru priamo do špinavého podsvetia organizovaného zločinu. Zisťuje, že prestrelka v bare nebola náhodnou potýčkou opilcov, ale cieleným útokom v rámci vojny gangov o kontrolu nad mestskými nelegálnymi operáciami a vydieraním (racketeering). Za vraždou stojí mimoriadne brutálny a vplyvný šéf zločineckého syndikátu.

Hank pri vyšetrovaní nepoužíva dedukciu ani lupu; spolieha sa na svoje vojenské inštinkty a brutálnu silu. Frances tu nešetrí grafickými opismi: Hank systematicky prenasleduje pešiakov syndikátu, v temných uličkách im láme sánky, drví kosti a fyzickým terorom z nich dostáva informácie. Každý krok bližšie k šéfovi syndikátu je však vykúpený čoraz väčším nebezpečenstvom.

III. Pavučina zrady: Trikrát Femme Fatale

Ako napovedá samotný názov románu (Táto žena je smrť), skutočným motorom skazy nie sú mafiánsky strelci s revolvermi, ale ženské postavy. Hank sa v priebehu pátrania ocitá v labyrinte zmotanom hneď troma mimoriadne nebezpečnými ženami, ktoré operujú v okolí syndikátu:

1. Mafiánska volavka Atraktívna žena pohybujúca sa v bezprostrednej blízkosti bossov podsvetia. Snaží sa Hanka zviesť, otupiť jeho ostražitosť a využiť ho ako zbraň na odstránenie svojho partnera, aby sama ovládla finančné toky syndikátu.
2. Dvojitá agentka Navonok vystupuje ako Hankov spojenec, ktorá mu pomáha skrývať sa pred zabijakmi a poskytuje mu tipy na strelcov z baru. V skutočnosti hrá cynickú hru na oboch stranách a pripravuje pre Hanka smrteľnú pascu.
3. Ultimatívna Femme Fatale (Stelesnená smrť) Žena, ktorej magnetický sexepíl a chladnokrvný intelekt prekonávajú všetko, s čím sa Hank dovtedy stretol. Je skutočným architektom zrady v pozadí; manipuluje mužmi tak obratne, že každý, kto podľahne jej zvodom, končí s guľkou v chrbte. Práve ona drží kľúč k tajomstvu Lolinej smrti.

Frances v tomto románe predefinoval britský pohľad na ženské postavy v detektívke. Ženy v This Woman Is Death nie sú pasívnymi obeťami čakajúcimi na záchranu. Sú aktívnymi hýbateľmi zločinu, otvorene využívajú svoju sexualitu ako transakčnú menu a neváhajú zabíjať, ak im to prinesie moc alebo peniaze.

IV. Nekompromisné zúčtovanie

Dej kulminuje v klaustrofobickom a krvavom vyvrcholení, kde sú všetky masky strhnuté. Hank, fyzicky vyčerpaný, zradený a obkľúčený nepriateľmi v opustenom úkryte, je prinútený viesť boj pripomínajúci jeho prežitie v tichomorských močiaroch.

V nemilosrdnej prestrelke a záverečnom osobnom súboji sa mu podarí zlikvidovať hlavného mafiánskeho bossa a fyzicky zničiť jadro syndikátu. Dochádza však aj k najbizarnejšiemu a psychologicky najtvrdšiemu stretu – konfrontácii s ultimatívnou osudovou ženou, ktorá stála za celým sprisahaním a smrťou Loly. Hank odmieta jej prosebné pokusy o manipuláciu, odoláva jej zvádzaniu a nekompromisne s ňou zúčtuje. Román nekončí happy endom; Hank odchádza do tmy neónových ulíc sám, s krvavými rukami a hlbokým poznaním, že vo svete hardboiled noiru je dôvera tou najrýchlejšou cestou do hrobu.

3. Anatómia literárneho štýlu: Prečo kniha spôsobila ošiaľ?

Román This Woman Is Death bol pre britských čitateľov v roku 1948 bleskom z jasného neba. V čase povojnového prídelového systému na potraviny aj papier ponúkla Francesova kniha dokonalý únik do exotického, drsného a sexualizovaného sveta amerického zločinu.

• „Mid-Atlantic Pulp“ štýl: Frances z Londýna bravúrne napodobňoval americký hardboiled slang. Používal krátke, sekavé vety, dynamické dialógy a špecifické výrazy (broads, dames, shamus, cops, dough, rod). Hoci občas presiakli britské anglicizmy, pre vtedajšie publikum išlo o neuveriteľne autentickú ilúziu.
• Estetika násilia: Na rozdiel od klasickej britskej detektívky (kde sa vraždilo jedom v aristokratických salónoch), Frances priniesol do literatúry fyzickú brutalitu ulice – zvuk praskajúcich kostí, krv na dlažbe a nekompromisný pouličný boj o prežitie.
• Sociálny podtext a trauma: Pod povrchom lacného pulpu ukrýval román silný motív povojnového odcudzenia. Hank Janson bol hovorcom generácie demobilizovaných vojakov, ktorí sa vrátili z vojny do spoločnosti, v ktorej sa cítili nevítaní, a ktorí pohŕdali pokrytectvom establishmentu.

4. Historický odkaz, cenzúra a zberateľský svätý grál

Úspech románu This Woman Is Death vykatapultoval značku Hank Janson do stratosféry. Knihy vydávané vo Frances Ltd. (a neskôr preberané ďalšími distribútormi) sa predávali v stánkoch na železničných staniciach v obrovských nákladoch. Do stredu 50. rokov sa z série predalo viac ako 5 miliónov výtlačkov.

Práve táto kniha však položila základ budúcich právnych problémov:

1. Írsky Index: V katolíckom Írsku bol román okamžite po vydaní v roku 1948 zaradený Cenzúrnym výborom na zoznam prísne zakázaných kníh kvôli otvoreným opisom ženskej sexuality a násilia.
2. Britské procesy pre obscénnosť (1953 – 1954): Keď Scotland Yard a Ministerstvo vnútra vyhlásili vojnu lacným paperbackom, romány zo Series One (vrátane neskorších dotlačí This Woman Is Death) slúžili prokuratúre ako dôkaz „morálnej degradácie mládeže“. Obálka od Reginalda Headea – zobrazujúca provokatívnu brunetu s hlbokým výstrihom a s cigaretou v ruke – bola pred súdom v Old Bailey označovaná za hrubú pornografiu.
3. Dnes patrí pôvodné vydanie This Woman Is Death z januára 1948 od Frances Ltd. medzi najvyhľadávanejšie a najvzácnejšie artefakty európskej pulpovej literatúry. Zachovalé exempláre s nepoškodenou Headeovou obálkou sa na aukciách predávajú za stovky libier.

Pre moderného čitateľa sa tento stratený klenot stal opäť dostupným až v roku 2013, kedy britské vydavateľstvo Telos Publishing prinieslo oficiálnu reedíciu tohto románu (ako Hank Janson #13 v rámci ich chronologického radenia celej bibliografie), kompletne zreštaurovanú aj s pôvodnou obálkou. This Woman Is Death tak zostáva nielen pamiatkou na dobu povojnovej morálnej paniky, ale predovšetkým surovým, skvele napísaným noirom, v ktorom sa definitívne zrodil kráľ britského pulpu.

JANSON, H. : This Woman Is Death : Frances Ltd., 1948.