Amazing Stories: Hviezdna brána do vedeckej fantastiky

Amazing Stories

Píše sa apríl roku 1926. Vzduch v New Yorku vonia jarou, benzínom z masovo vyrábaných automobilov a dravým prísľubom nekonečných možností. Na novinových stánkoch, medzi serióznymi denníkmi a lacnými detektívkami, sa zrazu zjavuje niečo nevídané. Obálka žiari krikľavou žltou a červenou farbou. Sú na nej vyobrazené lode kĺzajúce sa po prstencoch Saturnu, obrovské mechanické stroje a mestá budúcnosti. Vôňa lacného, drevitého papiera – takzvaného pulpu – sa mieša s vôňou atramentu.

Ten časopis nesie názov Amazing Stories.

Nebol to len ďalší plátok do vlaku. Bola to hviezdna brána, cez ktorú ľudstvo prvýkrát hromadne vstúpilo do ríše vedeckej fantastiky. Toto je príbeh magazínu, ktorý nedal svetu len sny o hviezdach, ale aj samotný názov pre žáner, ktorý dnes formuje našu kultúru.

Otec zakladateľ a zrod "Scientifiction"

Na začiatku tohto príbehu stojí muž menom Hugo Gernsback. Luxemburský imigrant, vynálezca a vizionár, ktorý bol fascinovaný technológiami. Gernsback veril, že veda je kľúčom k spáse ľudstva, no uvedomoval si, že suché technické nákresy bežného človeka nezaujmú. Potreboval príbeh. Potreboval drámu.

V úvodníku prvého čísla Amazing Stories z apríla 1926 Gernsback definoval to, čo nazval „scientifiction“: „Očarujúca romanca zmiešaná s vedeckými faktami a prorockou víziou.“ Gernsback spočiatku nemal dostatok nových autorov, a tak prvé čísla tvorili predovšetkým reprinty velikánov. Stránky zaplnili mená ako Jules Verne, H. G. Wells a Edgar Allan Poe. Čitatelia, ohromení týmito víziami, začali písať do redakcie stovky listov. Gernsback tieto listy publikoval aj s adresami, čím nevedomky vytvoril niečo revolučné – prvé komunity fanúšikov sci-fi (fandomy). Čitatelia si začali písať medzi sebou, zakladali kluby a z pasívnych konzumentov sa stávali aktívni tvorcovia.

Nemožno však zabudnúť na vizuálnu stránku. To, čo čitateľov prikovalo k stánkom, boli ilustrácie Franka R. Paula. Jeho kresby mimozemšťanov, gigantických robotov a futuristických metropol zadefinovali estetiku sci-fi na desiatky rokov dopredu.

Temné roky, brak a "Shaverova záhada"

V roku 1929 Gernsback o svoj milovaný časopis prišiel pre finančné machinácie a bankrot. Amazing Stories prešli do rúk iných vydavateľov a vedenia sa ujal T. O'Conor Sloane, muž, ktorý paradoxne neveril, že človek niekedy poletí do vesmíru. Časopis začal stagnovať, kým konkurencia (ako napríklad Astounding Science-Fiction pod vedením Johna W. Campbella) preberala oťaže a odštartovala Zlatý vek sci-fi.

Skutočný a mimoriadne kontroverzný zlom prišiel v roku 1938, keď sa šéfredaktorom stal Raymond A. Palmer. Palmer bol muž s inštinktom pre to, čo dav chce – aj keď to znamenalo obetovať literárnu kvalitu.

V roku 1945 Palmer publikoval príbeh od istého Richarda Shavera. Shaver tvrdil, že jeho príbehy nie sú fikcia. Tvrdil, že pod povrchom Zeme žije starobylá rasa zmutovaných bytostí zvaných „Dero“, ktorí pomocou telepatických lúčov spôsobujú všetky nehody, vojny a šialenstvo na povrchu. Palmer túto utkvelú predstavu predával ako fakt – zrodila sa „Shaver Mystery“.

Efekt bol okamžitý a výbušný. Náklad časopisu vyletel do astronomických výšin. Ľudia z celého sveta písali listy, v ktorých tvrdili, že aj oni počujú hlasy Derov zo záchodových potrubí a pivníc. Zatiaľ čo predaje trhali rekordy, seriózni fanúšikovia sci-fi a etablovaní autori zúrili. Považovali to za zradu Gernsbackovho dedičstva. Amazing Stories sa zmenil na fantastický bulvár. Nakoniec, pod tlakom vydavateľov, musel Palmer túto pseudovedeckú aféru ukončiť.

Literárna renesancia a Strieborný vek

Ak Palmer predstavoval temnú a komerčnú stránku pulpu, záchrana prišla z nečakaného smeru na prelome 50. a 60. rokov. Šéfredaktorkou sa stala Cele Goldsmith (neskôr Cele Lalli). Ako jedna z mála žien v redaktorskom svete sci-fi priniesla do časopisu niečo, čo mu dlho chýbalo: literárny vkus a empatiu k textu.

Goldsmithová nemala záujem o schematické príbehy o laserových prestrelkách. Hľadala hĺbku, psychológiu a štýl. Otvorila dvere Novej vlne (New Wave) a dala šancu autorom, ktorí by inak v tradičných magazínoch neuspeli. Vďaka nej v Amazing Stories debutovala legendárna Ursula K. Le Guinová so svojimi prvými príbehmi z cyklu Hain, či Roger Zelazny.

Jej éra je dodnes považovaná za umelecký vrchol magazínu. Zatiaľ čo papier bol stále lacný, slová, ktoré na ňom boli vytlačené, mali cenu zlata. Magazín získal rešpekt, prestížne nominácie a opäť sa stal majákom kvalitnej literatúry.

Súmrak bohov a prežitie v modernej dobe

Od 70. rokov čelili Amazing Stories, podobne ako všetky printové časopisy, pomalému, no nevyhnutnému úpadku. Éru pulpu definitívne pochovali vreckové paperbacky, televízia a rozmach komiksov. Šéfredaktor Ted White sa snažil udržať magazín pri živote moderným dizajnom a kvalitným obsahom, no finančné problémy boli neúprosné.

V 80. rokoch práva kúpila spoločnosť TSR, známa vydávaním hry Dungeons & Dragons. Snažili sa prepojiť svety fantasy hier a sci-fi literatúry. Meno Amazing Stories malo stále taký cveng, že si ho v roku 1985 požičal aj Steven Spielberg pre svoj známy televízny seriál (hoci s pôvodným časopisom mal spoločný len názov a licenciu).

Na prelome milénií a v digitálnej ére časopis niekoľkokrát zomrel a opäť vstal z mŕtvych. Vydavateľstvá sa striedali, prešiel do online podoby, dočkal sa crowdfundingových kampaní na Kickstarteri.

Odkaz, ktorý pretrval

Dnes, keď držíme v ruke smartfón, ktorý by Hugo Gernsback považoval za vrcholnú mágiu, je ľahké zabudnúť na to, kde sa formovali sny našej civilizácie. Amazing Stories nebol len časopis. Bola to inštitúcia.

Bez tohto magazínu by sme možno nemali pojem „science fiction“. Bez jeho listárne by nevznikol organizovaný fandom, a tým pádom ani fenomény ako Comic-Con. Ako večná pocta jeho zakladateľovi sa najprestížnejšie svetové ocenenie za vedeckú fantastiku dodnes volá Cena Hugo (Hugo Award).

Amazing Stories nás naučili, že nezáleží na tom, ako lacný je papier, na ktorom je príbeh vytlačený. Dôležité je len to, ako ďaleko do vesmíru a ako hlboko do ľudskej duše nás dokáže preniesť.

Zdroje:

• Ashley, Mike. The Time Machines: The Story of the Science-Fiction Pulp Magazines from the Beginning to 1950. Liverpool University Press, 2000. (Základné dielo mapujúce vznik a históriu pulpových sci-fi magazínov).
• Clute, John, and Peter Nicholls. The Encyclopedia of Science Fiction. St. Martin's Press, 1993. (Online verzia dostupná na sf-encyclopedia.com, heslo: "Amazing Stories").
• Westfahl, Gary. Hugo Gernsback and the Century of Science Fiction. McFarland & Company, 2007. (Podrobná analýza vplyvu Huga Gernsbacka na žáner).
• Carter, Paul A. The Creation of Tomorrow: Fifty Years of Magazine Science Fiction. Columbia University Press, 1977. (Kultúrny a literárny dopad časopisov ako Amazing Stories na spoločnosť).