Astounding Stories n° 1: Iskry v temnote Veľkej krízy

Astounding Stories Vol. 1 (Ang. 1930)

Január roku 1930 bol neľútostný nielen pre treskúcu zimu, ktorá zvierala ulice amerických miest, ale najmä pre ťaživý tieň nedávneho krachu na newyorskej burze. Spojené štáty sa pomaly prepadali do bahna Veľkej hospodárskej krízy a ľudia zúfalo hľadali akýkoľvek únik pred prázdnotou bežných dní. Vôňa lacného, kyslastého drevitého papiera, známeho ako pulp, je pre literárnu históriu rovnako dôležitá ako pergamen či zvitky. Práve na týchto krehkých, rozpadávajúcich sa stránkach, ktoré sa predávali za pár centov v novinových stánkoch, sa zrodila moderná vedecká fantastika.

Architekti úniku a vôňa atramentu

Vydavateľ William M. Clayton nebol vizionár posadnutý hviezdami, bol to predovšetkým rýdzi pragmatik a obchodník. Aby lepšie využil tlačiarenské kapacity svojho stroja, rozhodol sa pridať do svojej stajne plnej westernových a detektívnych plátkov aj niečo fantastické. Písal sa január 1930, keď vydavateľstvo Clayton Magazines vypustilo do sveta prvé číslo pod názvom Astounding Stories of Super-Science. Objemný zošit o 144 stranách, predávaný za symbolických 20 centov, odštartoval kultúrny fenomén.

Redaktorskú stoličku vtedy obsadil Harry Bates. Na pomoc mal konzultačného editora Douglasa M. Dolda. Kým konkurenčný magazín Amazing Stories pod taktovkou Huga Gernsbacka chcel svojich čitateľov predovšetkým vzdelávať skrz strohé technologické vízie, Astounding pod Batesovým vedením stavil na čistý adrenalín. V tomto období bola sci-fi ešte len nesmelým, trochu neohrabaným adolescentom. Batesova vízia bola priamočiara: čitatelia chceli akciu.

Časopis bol plný stereotypných hrdinov, šialených vedcov a hmyzoidných mimozemšťanov s obrovskými očami (tzv. BEMs - Bug-Eyed Monsters), unášajúcich bezbranné ženy v kovových podprsenkách. Nešlo o hlboké filozofické presahy ani o precíznu fyziku; išlo o rýchle tempo, napätie a pulzujúcu akciu. Vtedajšie príbehy boli čistým, nefalšovaným brakom v tom najpôvodnejšom a najenergickejšom zmysle slova.

Vizuálna predohra od "Wessa"

Údernosť prvému číslu nedodávali len ukričané nadpisy vnútri, ale aj veľkolepá ilustrácia na obálke. Jej autorom bol Hans Waldemar Wessolowski, v umeleckých kruhoch známy jednoducho ako „Wesso“. Jeho dramatická a žiarivá akvarelová maľba vyobrazovala scénu z kľúčového románu vydania. Boli na nej dvaja muži v ochranných atmosférických oblekoch, čeliaci hrozivému, gigantickému hmyzu. Prísľub hrôzy a absolútneho dobrodružstva bol dokonaný.

Anatomická pitva prvého čísla

Otvoriť debutové vydanie znamenalo vstúpiť do galérie neobmedzenej, hoci občas trochu naivnej a literárne neučesanej predstavivosti. Prvé číslo ponúklo nasledujúci výber eskapizmu:

• Victor Rousseau: „The Beetle Horde“ (Horda chrobákov) Ústredný ťahák čísla a prvá časť dvojdielneho románu. Príbeh sleduje výskumníkov Tommyho Traversa a Jima Dodda do zamrznutej a nehostinnej Antarktídy. Počas hľadania Južného pólu nielenže objavia obrovskú hmyziu fosíliu, ale padnú do rúk šialenému Bramovi, ktorý panuje podzemnému svetu. Jeho plánom je vypustiť na nič netušiace ľudstvo bilióny netvorov vo veľkosti dospelého človeka.
• Captain S. P. Meek: „The Cave of Horror“ (Jaskyňa hrôzy) Záhadný vedecko-fantastický horor situovaný do hlbín Mamutej jaskyne. Ozbrojení strážcovia v temnote miznú jeden za druhým, sprevádzaní iba kvílivým piskotom, ktorý predznamenáva útok neviditeľnej sily.
• Ray Cummings: „Phantoms of Reality“ (Fantómovia reality) Kompletný samostatný román vtesnaný do jedného vydania. Dielo ponára čitateľov do tajov tieňovej ríše vo štvrtej dimenzii, kde krvavá revolúcia visí na ostrí zbraní – obzvlášť na kvapkajúcom noži osudovej ženy, Červenej Sensuy.
• M. L. Staley: „The Stolen Mind“ (Ukradnutá myseľ) Bizarný triler, ktorý sa pohráva s ideou absolútnej straty vlastnej suverenity. Nastolil otázku: Čo urobíte, ak vás nepriateľ oklame natoľko, že vám priamo z hlavy ukradne vašu vlastnú vôľu?
• C. V. Tench: „Compensation“ (Kompenzácia) Tajuplná sci-fi poviedka o nevysvetliteľnom zmiznutí profesora Wroxtona, po ktorom zostala záhadná krištáľová klietka ukrývajúca len trblietavý diamant z jeho pôvodného prsteňa.
• Murray Leinster: „Tanks“ (Tanky) Vizionársky vojnový príbeh parazitujúci na strachu z Prvej svetovej vojny, situovaný do alternatívneho roku 1932. Zápletka stojí na dvoch osamelých pešiakoch, stratených v hmle jedovatých plynov, od ktorých odvahy závisí osud mlčiacej frontovej línie sužovanej ničivými mechanickými strojmi.
• Anthony Pelcher: „Invisible Death“ (Neviditeľná smrť) Príbeh s detektívnym akcentom, v ktorom si partia mladých hrdinov musí poradiť so záchranou milionára prenasledovaného šialeným, no úplne neviditeľným vrahom.

Odkaz, ktorý pretrval desaťročia

Tento počiatočný chaos nápadov položil literárne základy. Pre mnohých zberateľov a historikov má však práve táto surová, neopracovaná energia raných tridsiatych rokov svoje nezameniteľné čaro, podobné európskym zošitovým románom z rovnakej éry. Vydanie Vol. 1 bolo akýmsi nultým pacientom vírusu modernej predstavivosti.

A ak by sme mali ukázať na jeden jediný maják, ktorý tento žáner previedol z temných vôd lacného úniku od reality k sofistikovanému, komplexnému budovaniu svetov a tvrdej vedeckej fantastike (hard SF), bol by to nepochybne magazín Astounding Science Fiction. Jeho príbeh nie je len kronikou jedného periodika; je to mapa evolúcie samotného žánru, od naivných vesmírnych opier k premysleným, viacdielnym eposom, ktoré dnes tvoria chrbticu špekulatívnej literatúry. Skromné ledabolé januárové číslo zmenilo kozmos navždy.

Zdroje:

• Project Gutenberg: Digitálny archív a katalóg pôvodného Astounding Stories of Super-Science January 1930 (eBook #41481).
• Wikisource: Archívne obsahy a bibliografické záznamy diel uverejnených v prvom ročníku magazínu.
• Poskytnuté literárno-historické podklady k evolúcii časopisov fantastiky vo svete.