Angoisse n° 11 - L'Escalier de l'ombre (Schodisko tieňov): Ozveny Gillesa de Rais a gotický teror vo francúzskom pulpe

L'Escalier de l'ombre (FRA 1955)

Rok 1955 bol pre parížske vydavateľstvo Fleuve Noir a jeho novovzniknutú edíciu „Angoisse“ (Úzkosť) mimoriadne dôležitým obdobím. Po tom, čo čitatelia okúsili sci-fi horory, psychologické trilery a surreálne nočné mory, priniesol ďalší zväzok návrat ku klasickejším, no o to temnejším európskym gotickým koreňom. Kniha L'Escalier de l'ombre (v doslovnom preklade Schodisko tieňov) je vynikajúcim príkladom toho, ako dokázala francúzska braková literatúra pracovať s historickými mýtmi a stiesnenou atmosférou.

Autori pre túto edíciu často využívali cudzo znejúce pseudonymy. Pod tento román sa podpísal Peter Randa.

Kto bol Peter Randa?

Za pseudonymom Peter Randa sa neskrýval žiadny americký či britský autor, ale rodený Belgičan André Duquesne (1911 – 1979). Duquesne bol jedným z najvernejších a najplodnejších pilierov vydavateľstva Fleuve Noir. Počas svojej bohatej kariéry napísal stovky románov, pričom plynule prechádzal medzi edíciami Spécial Police (kriminálky), Anticipation (sci-fi), Espionnage (špionážne romány) a, samozrejme, Angoisse.

Jeho štýl sa vyznačoval remeselnou zručnosťou, rýchlym spádom deja a schopnosťou vytvoriť mimoriadne presvedčivú psychológiu postáv, čo v dobovom pulpe nebolo vždy pravidlom.

Schodisko tieňov

Dejová línia: Búrka, starý hrad a historické zlo

Román stavia na klasickom, rokmi overenom hororovom klišé (tzv. Old Dark House trope), ktoré však autor spracoval s nečakanou literárnou gráciou a posunul ho do roviny dospelej, temnej fantasy.

Táto kniha je mimoriadne dobre spracovaná a v žánri fantasy sa dá porovnať s dobrou anglickou produkciou rovnakého typu. Rozpráva príbeh dvoch párov, ktoré sa stratia v horách počas búrlivej noci a hľadajú útočisko v neďalekom hrade. Už samotná izolácia, nepriaznivé počasie a odrezanie od civilizácie vytvárajú dokonalú kulisu pre prichádzajúci teror.

V hrade žijú dvaja správcovia, ako aj niekoľko dosť znepokojivých postáv, o ktorých si človek spočiatku kladie racionálnu otázku, či nie sú jednoducho blázni. Dynamika príbehu sa spočiatku javí ako psychologický triler o prežití v spoločnosti narušených jedincov. Ale nie, pretože sa ukážu ako oveľa nebezpečnejší ako obyčajní blázni, keďže sú to duchovia (tento výraz používam pre nedostatok lepšieho, keďže sú prítomné aj telá, a to dosť mäsité, keďže jedno z nich nakoniec zvedie jedno z kvarteta) neslávne známeho Gillesa de Rais a jeho rodiny.

Poznámka k histórii: Gilles de Rais bol francúzsky šľachtic z 15. storočia, spolubojovník Jany z Arku, ktorý sa neskôr stal jedným z najznámejších sériových vrahov v histórii, obviňovaný z okultizmu a brutálnych vrážd stoviek detí. Jeho postava slúžila ako predloha pre rozprávku o Modrofúzovi.

Transmutácia a pád do neistoty

Kniha sa nespolieha len na lacné ľakačky. Peter Randa vo svojom príbehu pracuje s konceptom telesnosti zla. Tieto historické entity nie sú len priehľadnými prízrakmi; ich hrozba je hmatateľná, fyzická a mimoriadne zvodná, čo potvrdzuje aj spomínaný motív zvádzania medzi živými a mŕtvymi.

Gradácia deja privádza postavy k fatálnemu rozuzleniu. Nakoniec dochádza k akejsi premene a transmutácii medzi mŕtvymi a živými. Koniec v nás zanecháva ťaživý pocit neistoty, ktorý by, úprimne povedané, nemal rozčuľovať náročného čitateľa, práve naopak – dodáva dielu existenciálny a nevyhnutný presah.

Kritické zhodnotenie a odkaz

Z literárneho a kritického hľadiska román L'Escalier de l'ombre výrazne vyčnieva nad bežným štandardom vtedajšej spotrebnej produkcie.

Kľúčové prednosti diela:

• Remeselné spracovanie: Dielo je precízne napísané. Randa dokázal udržať logickú štruktúru príbehu a hladký tok rozprávania.
• Charakterová drobnokresba: Psychológia postáv je na vysokej úrovni. Konfrontácia dvoch moderných párov so stelesneným, prastarým zlom odhaľuje ich vnútorné slabosti, vzťahové trhliny a pudy.
• Atmosféra: Hoci sú pokusy o čistý teror niekedy trochu povrchné a nedosahujú brutalitu iných zväzkov (napríklad divadelnosti v štýle Grand Guignol), celková kvalita je jednoznačne nadpriemerná, a to ako z hľadiska štruktúry a písania, tak aj spomínanej psychológie.

Pre zberateľov a historikov európskeho pulpu predstavuje L'Escalier de l'ombre dôležitý dôkaz toho, že zbierka Angoisse neponúkala len lacné šoky. Vďaka talentu autorov ako Peter Randa dokázala oživiť historické monštrá a integrovať ich do inteligentných a atmosférických príbehov, ktoré si zachovávajú svoje temné čaro aj po mnohých desaťročiach.

RANDA, P. : L'Escalier de l'ombre : Fleuve Noir, 1955. Éditions Angoisse n° 11.