 |
| Bug-Jargal (SK 1957) |
Píše sa rok 1957 a bratislavské Vydavateľstvo Smena prichádza s ambicióznym projektom, ktorý mal o niekoľko rokov definovať knižný a kultúrny svet na Slovensku. Vzniká legendárna edícia Malá knižnica pre každého – rad kníh v malom vreckovom formáte (tzv. paperback), ktorej hlavnou misiou bolo priniesť kvalitnú svetovú aj domácu literatúru čo najširšiemu okruhu čitateľov za prístupnú cenu. Ako otvárací titul, pod poradovými číslami 1 a 2, si vtedajšia redakcia zvolila historicko-dobrodružný román od francúzskeho velikána Victora Huga: Bug-Jargal.
Hoci dnešní čitatelia si s menom Victor Hugo automaticky spájajú gigantické diela ako Bedári či Chrám Matky Božej v Paríži, práve Bug-Jargal bol prvou prozaickou lastovičkou, ktorá naznačila, akým geniálnym tvorcom Hugo bude. V slovenskom prostredí, kde vyšiel s mäkkou brožovanou väzbou rozdelený do prvých dvoch zväzkov Malej knižnice, si dielo dodnes nesie auru zberateľskej vzácnosti.
1. Genéza románu: Od poviedky tínedžera k prepracovanému románu
Román vznikol z akejsi stávky. V roku 1818, keď mal Hugo len 16 rokov, napísal Bug-Jargala vo forme kratšej poviedky iba za neuveriteľných pätnásť dní. O osem rokov neskôr, v roku 1826, túto útlejšiu prácu prepracoval do podoby uceleného románu s psychologicky plnšími postavami a detailnejším historickým pozadím.
Zatiaľ čo poviedka bola len "vojenským príbehom bez väčšej ideovej hĺbky" (ako sa spomína v literárnych a encyklopedických zdrojoch), románová verzia už naplno ukázala kontrasty, ktoré neskôr Huga preslávili – súboj nezmieriteľných síl, krásy s ošklivosťou, ľudskej nobility so zvieracou krutosťou, ukrytou za maskou civilizácie.
 |
| Bug-Jargal |
2. Obsah a dej: Plamene slobody na Santo Domingu
Príbeh knihy Bug-Jargal je situovaný na ostrov Santo Domingo (dnešné Haiti) a odohráva sa v turbulentnom roku 1791, kedy tu vypuklo masové, krvavé a zlomové povstanie zotročených černochov proti francúzskym kolonizátorom.
Prológ a rámcové rozprávanie Román je vystavaný formou rámcového rozprávania. Ocitáme sa vo francúzskom vojenskom tábore počas revolučných vojen v Európe. Jeden z dôstojníkov republikánskej armády, utiahnutý a melancholický kapitán Léopold d'Auverney, sa rozhodne svojim spolubojovníkom pri táborovom ohni rozpovedať svoj životný príbeh. Pri nohách mu leží obrovský a verný pes menom Rask.
Láska v tieni plantáže D'Auverney spomína na svoju mladosť na bohatej strýcovej plantáži v Acul na Santo Domingu. Mal pred sebou sľubnú budúcnosť a bol zasnúbený so svojou nádhernou sesternicou Marie. Ideálnu, hoci mravne pochybnú štruktúru zotročujúcej spoločnosti však začína narúšať napätie. Medzi otrokmi na plantáži sa vyníma vysoký, mimoriadne silný a vznešený černoch, ktorého volajú Pierrot. Léopold zistí, že tento otrok je tajne a nešťastne zamilovaný do jeho snúbenice Marie. Zvykne jej dokonca po nociach z úkrytu spievať clivé španielske piesne.
Záchrana a odsúdenie Hoci je d'Auverney najprv premožený hnevom a žiarlivosťou, situácia sa radikálne zmení, keď Pierrot zachráni život Marie (v pôvodnom francúzskom znení pri nebezpečnom útoku krokodíla). Medzi Pierrotom a Léopoldom neskôr vzniká zvláštne, osudové puto. Keď sa Pierrot vzoprie krutému zaobchádzaniu s iným otrokom, je podľa nemilosrdných zákonov osady odsúdený na smrť. D'Auverney sa mladého otroka pokúša všemožne chrániť. Dozvedá sa, že Pierrot nie je len obyčajný muž, ale pochádza z africkej kráľovskej krvi.
Vypuknutie povstania a objavenie Bug-Jargala Prichádza august 1791. Vypukne zdrvujúca revolta. Plantáže sú v plameňoch, kolonizátori sú hromadne vyvražďovaní vzbúrenými otrokmi, ktorí roky trpeli útlak. Pierrot v chaose zmizne. Čoskoro sa po celom ostrove začnú šíriť zvesti o charizmatickom a obávanom vodcovi povstania, ktorý prijal meno Bug-Jargal.
D'Auverney je povstalcami zajatý. Dostáva sa do tábora rebelov, kde Hugo s bravúrnou romantickou expresivitou vykresľuje temnú a surovú realitu pomsty. Čitatelia sa tu stretávajú s historickou postavou rebela Jeana-Françoisa Biassoua, ktorý vojenčí s neuveriteľnou bezcitnosťou. Ešte dôležitejšou, vyslovene "hugovskou" postavičkou je tu Habibrah – bývalý znetvorený trpaslík a obľúbený šašo Léopoldovho strýka, ktorý predstieral otrockú oddanosť, no v skutočnosti v sebe hromadil zdrvujúcu nenávisť k belochom. Po povstaní pôsobí ako "houngan" (šaman), opája sa zabíjaním a chce Léopolda brutálne umučiť.
Nečakaný záchranca a vrcholenie tragédie V okamihu, keď má byť Léopold zabitý, zachráni ho práve tajuplný vodca Bug-Jargal. Léopold s ohromením zisťuje, že slávny Bug-Jargal je v skutočnosti Pierrot. Nielenže oslobodí d'Auverneyho, ale vyjde najavo, že celú dobu v úkryte pred krutými povstalcami ochraňoval aj jeho snúbenicu Marie. Hugo tu demonštruje svoj koncept absolútnej mravnej čistoty – kým systém učí ľudí nenávidieť sa podľa farby pleti, skutočná ušľachtilosť sídli v srdci, bez ohľadu na rasu.
Bug-Jargal je však mužom cti. Francúzskym koloniálnym jednotkám dal predtým svoje čestné slovo, že sa vráti ako rukojemník, aby umožnil rokovania alebo zachránil iných spriaznených rebelov. Napriek naliehaniu priateľov sa dobrovoľne vydáva späť do francúzskeho zajatia. Kým D'Auverney, plný zúfalstva, beží za francúzskym velením, aby svojho priateľa zachránil a vysvetlil jeho nevinu a šľachetnosť, je neskoro. V tábore zaznie salva z pušiek. Vznešený africký princ, ktorý bojoval za ľudskosť, je mŕtvy.
Epilóg Léopoldov príbeh pri ohni sa končí depresívne. Dozvedáme sa, že po vojne na Haiti prišiel o všetko. Zbožňovaná Marie tragicky zomrela počas rozsiahlych požiarov mesta Cap-Français. Léopold stratil vôľu žiť a jedinou pamiatkou na jeho priateľa Bug-Jargala ostal obrovský pes Rask. Epilóg diela naznačuje, že samotný D'Auverney nedlho po vyrozprávaní tohto príbehu hľadá smrť na bojiskách Európy.
3. Vydanie od Smeny (1957) a jeho jedinečnosť
Uvedenie Huga v dvoch zväzkoch (často to bolo podmienené snahou vydavateľa udržať úzky chrbát knihy a malý vreckový formát pre technológie tlače v tej dobe) spravilo z tohto konkrétneho ročníka doslova hľadaný artefakt medzi antikvariátnikmi a zberateľmi retro vydaní.
Pre vtedajších čitateľov v Československu, ktorí sa pomaly uvoľňovali z tvrdých estetických zovretí stalinizmu 50. rokov, predstavoval Hugov historický, romanticko-exotický príbeh s témou proti-koloniálneho boja (hoci Hugo to vníma veľmi zložito, s poukázaním na barbarstvo na oboch stranách) dokonalý ideologický kompromis. Na jednej strane "povstanie vykorisťovaných", na druhej strane čistá, živelná francúzska romantika a dráma lásky a cti.
4. Kritické zhodnotenie dnes
- Mnohí literárni kritici vnímajú Bug-Jargala ako štúdiu pre neskorších Bedárov alebo Chrám Matky Božej v Paríži. Postava ohyzdného Habibraha je evidentným predchodcom Quasimoda (i keď s iným, zlotrilým srdcom), zatiaľ čo Bug-Jargal zosobňuje dokonalý rytiersky ideál, podobne ako neskôr Jean Valjean svojou mravnou neústupnosťou.
- V anglosaskom svete a v kontexte post-koloniálnych štúdií sa dnes Hugovmu Bug-Jargalovi venuje pozornosť ako jednému z prvých veľkých európskych literárnych textov, ktoré reflektovali haitskú revolúciu. Napriek vtedajším stereotypom (hrdinovia a zbabelci) zobrazenie Pierrota / Bug-Jargala prekračovalo dobu tým, že povstaleckého otroka Hugo obdaril obrovskou morálnou nadradenosťou nad rasistickými, tzv. civilizovanými belochmi.
Záver
Vydanie románu Bug-Jargal vo Vydavateľstve Smena v roku 1957 v edícii Malá knižnica pre každého (zväzky 1 a 2) bolo viac ako len vytlačením jednej starej francúzskej knihy. Bol to vzdelávací i zábavný impulz vreckového formátu, ktorý otvoril knižnú éru pre masy. Hugov nesmrteľný príbeh o láske, povstaní, dýkach a neskrotnej vnútornej cti je aj po vyše dvoch storočiach od svojho napísania živý – a táto konkrétna edícia bude už navždy pamätníkom zrodu modernej slovenskej vreckovej knižnice.
HUGO, V.: Bug-Jargal : Smena, 1957, Ed. Malá knižnica pre každého zv. 1 a 2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára