![]() |
| Les Astres morts (FRA 1952) |
V roku 1952, keď francúzska sci-fi scéna zažívala svoj najväčší povojnový rozmach, parížske vydavateľstvo Fleuve Noir vydalo 11. zväzok svojej prelomovej edície Anticipation. Román s názvom Les Astres morts (Mŕtve hviezdy) vyšiel z pera osvedčeného belgického autorského dua, ktoré tvorili Jean Libert a Gaston Vandenpanhuyse, píšuci pod spoločným pseudonymom Jean-Gaston Vandel.
Kým ich predchádzajúce diela sa zameriavali skôr na utopické bratstvá vedcov a politickú špionáž na obežnej dráhe, v Les Astres morts sa autori pustili do riešenia globálnych existenčných hrozieb, čím vytvorili napínavú a na svoju dobu mimoriadne vizionársku zápletku.
![]() |
| Mŕtve hviezdy |
Dej: Keď Zemi dôjde energia a obloha sa zmení na zbraň
Príbeh knihy majstrovsky kombinuje dva hlavné motívy populárnej sci-fi 50. rokov: zúfalú snahu ľudstva o prežitie v dôsledku vyčerpania zdrojov a boj proti neznámej kozmickej hrozbe.
Kríza rádioaktívnych minerálov Dej nás privádza do budúcnosti, v ktorej je civilizácia na Zemi síce technologicky mimoriadne vyspelá, no čelí fatálnemu problému: dochádza jej rádioaktívne palivo. Minerály, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre chod pozemského priemyslu a udržanie fungovania celej spoločnosti, sú na Zemi aj na iných známych svetoch slnečnej sústavy takmer vyčerpané. Pozemské vlády sa preto spoja v bezprecedentnom úsilí a rozhodnú sa vyslať obrovskú prieskumnú expedíciu do pásma asteroidov medzi Marsom a Jupiterom (čo sú práve tie titulné „mŕtve telesá“), aby tam našli nové, nedotknuté ložiská uránu a iných rádioaktívnych kovov.
Smrtiaca kométa a teória planetárneho nárazu Kým pozornosť pozemských vlád je upriamená na hlboký vesmír a ťažbu v páse planétok, na scéne sa objaví hrozba, ktorá presahuje akékoľvek predchádzajúce obavy. Astronómovia spozorujú gigantickú kométu, ktorá obrovskou rýchlosťou smeruje do bezprostrednej blízkosti Zeme.
To najhrôzostrašnejšie však nie je priamy zásah našej planéty. Detailné astronomické výpočty ukážu rafinovanejší a ničivejší scenár: dráha kométy sa má neomylne krížiť s obežnou dráhou nášho Mesiaca presne v momente, keď sa v tom bode bude Mesiac nachádzať. Obrovský kinetický náraz by spôsobil, že prirodzený satelit Zeme by doslova explodoval. Následný apokalyptický dážď miliárd ton lunárnych a kometárnych trosiek, priťahovaných gravitáciou, by zdevastoval povrch Zeme a definitívne ukončil život, ako ho poznáme.
Útok neznámej inteligencie Pravdepodobnosť, že k takémuto „kozmickému biliardu“ by došlo len náhodou, je absolútne zanedbateľná. Medzi vedcami sa začne rýchlo šíriť desivá istota: táto kométa nie je prírodný úkaz. Ide o gigantickú zbraň zameranú na vyhladenie ľudstva, ktorá je riadená cudzou inteligenciou s nepriateľskými úmyslami. Otázkou zostáva, kto disponuje takou neuveriteľnou mocou, aby dokázal zmeniť dráhu nebeských telies a použiť ich ako projektily?
Postavy a preteky s časom
Zatiaľ čo prvá línia knihy sleduje politickú a vedeckú úzkosť pozemského štábu, druhá línia je čistou akčnou záchrannou misiou. Do centra diania vstupujú hrdinovia, ktorí musia odhaliť pôvodcu útoku a zabrániť zrážke:
- Profesor Hifelmans: Hlavný pozemský astronóm, ktorý celú anomáliu vypočítal. Je priam posadnutý záchranou a predstava zničenia „jeho Mesiaca“ je preňho nielen odbornou, ale aj osobnou tragédiou.
- Ted: Odvážny veliteľ vesmírnej záchrannej misie, ktorý má za úlohu operovať v hlbokom vesmíre a čeliť neznámej hrozbe tvárou v tvár.
- Posádka lode (John, Fred, Diana): Archetypálni prieskumníci a inžinieri zlatého veku pulpovej sci-fi, ktorí tvoria dynamický tím. Práve na ich pleciach leží osud celého ľudstva a ochrana Zeme pred kozmickým úderom.
Historický a literárny význam
Román Les Astres morts zaznamenal vo svojej dobe obrovský úspech nielen vo Francúzsku. V roku 1958 bol preložený do taliančiny a vydaný v ikonickej edícii Urania (zväzok č. 178) pod názvom Gli astri morti, čím ovplyvnil ďalšiu veľkú európsku sci-fi školu. Kniha je klasikou vďaka niekoľkým kľúčovým faktorom:
- Ekologicko-energetický motív: Koncept nedostatku rádioaktívneho materiálu veľmi presne odrážal úzkosti 50. rokov – začiatok atómového veku, kedy spoločnosť začala chápať, že nové gigantické technológie vyžadujú zdroje, ktoré nie sú na Zemi nevyčerpateľné.
- Mierka hrozby: Autori radikálne posunuli hranice napätia. Mimozemskou zbraňou tu neboli konvenčné lode alebo laserové lúče, ale samotné kozmické telesá použité na taktický ničivý úder z diaľky.
- Vizuál a nostalgia: Francúzske prvé vydanie dodnes zdobí zberateľmi mimoriadne vyhľadávaná obálka od majstra ilustrácie Reného Brantonna, ktorá na desaťročia vizuálne definovala estetiku edície Anticipation.
Jean-Gaston Vandel týmto dielom dokázal, že vie majstrovsky napísať grandióznu kozmickú space operu, ktorá nútila čitateľov zatajiť dych v zúfalom očakávaní, či sa podarí odchýliť blížiacu sa skazu.
VANDEL, J.-G. : Les Astres morts. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1952, coll. Anticipation n° 11.


Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára