 |
| Neviditeľný (SK 1956) |
 |
| Neviditeľný: Pád do šialenstva a odvrátená tvár vedy |
Opis deja
Príbeh je konštruovaný s gradujúcim napätím. Začína sa ako záhada v tichom anglickom prostredí a plynulo prechádza do hororového boja o holý život.
1. Záhadný cudzinec prichádza do Ipingu
Dej sa začína v drsnom februárovom počasí, uprostred snehovej fujavice. Do hostinca U koča a koní v tichej dedinke Iping prichádza mimoriadne zvláštny hosť. Muž je od hlavy po päty zahalený. Na sebe má hrubý kabát, na rukách rukavice, zrak mu zakrývajú obrovské modré okuliare a celú tvár má obviazanú bielymi medicínskymi obväzmi. Viditeľný je z nej iba falošný ružový nos.
Majiteľka hostinca, pani Hallová, sa z príchodu hosťa mimo turistickej sezóny teší, hoci ju mužove agresívne, úsečné a neurotické spôsoby vyvádzajú z miery. Požaduje absolútne súkromie, zamyká sa vo svojej izbe a čoskoro mu z vlakovej stanice dorazia desiatky debien obsahujúcich sklenené banky, fľaše, chemikálie a poznámky. Cudzinec odmieta z izby vychádzať a od rána do večera vykonáva neznáme chemické pokusy.
2. Narastajúce napätie a odhalenie netvora
Záhadný hosť, ktorého miestni považujú za znetvoreného po nejakej strašnej nehode (alebo za zločinca na úteku), čoskoro minie všetky svoje finančné úspory. V dedine v tom čase dôjde k nevysvetliteľnej lúpeži na fare reverenda Buntinga. Zlodeja nikto nevidí, počuť len kroky, a svedkovia s hrôzou sledujú, ako sa peniaze samy od seba dvíhajú do vzduchu a miznú z miestnosti.
Keď pani Hallová neskôr vstúpi do prázdnej cudzincovej izby, stane sa svedkom poltergeiského javu – nábytok sa začne samovoľne hýbať a stolička doslova vyletí do vzduchu a vyženie ju z miestnosti. Situácia eskaluje, keď pani Hallová odmietne hosťovi doniesť jedlo, kým nezaplatí dlh. V záchvate šialenej zúrivosti si cudzinec začne strhávať obväzy. Dav na čele s policajným strážmajstrom Jaffersom s hrôzou zisťuje, že pod obväzmi sa nenachádza žiadna tvár, iba prázdno. Kým sa ho pokúsia zatknúť, neviditeľný muž zo seba strhne všetky zvyšné šaty, zmláti prítomných do bezvedomia a uteká do voľnej prírody.
3. Thomas Marvel ako nedobrovoľný komplic
Byť neviditeľným bez oblečenia v anglickom chladnom počasí nie je výhoda, ale prekliatie. Cudzinec čoskoro narazí na miestneho potulného povaľača Thomasa Marvela. Pomocou fyzických útokov a vyhrážok (Marvel ho síce nevidí, ale cíti jeho rany) ho donúti robiť mu poskoka. Marvelovým prvým zadaním je vrátiť sa potajomky do Ipingu a ukradnúť tri zväzky vedeckých denníkov a zvyšné šaty.
Napriek úspechu je Marvel na pokraji nervového zrútenia. Uvedomuje si, že slúži šialencovi, a pri prvej príležitosti mu utečie so zápiskami aj peniazmi do susedného mesta Port Burdock. Neviditeľný ho v zúrivosti prenasleduje do hostinca U veselých kriketistov. Pri pokuse zabiť Marvela za zradu však do hostinca vtrhne, kde naňho jeden z hostí namieri revolver a ťažko ho postrelí.
4. Útočisko u Dr. Kempa a Griffinova pravda
Krvácajúci a oslabený neviditeľný muž uniká a potajomky sa vláme do náhodného domu, aby našiel úkryt. Zhodou okolností patrí dom doktorovi Kempovi, racionálnemu a ambicióznemu vedcovi. Keď Kemp votrelca objaví, zistí, že ide o jeho bývalého univerzitného spolužiaka. Zisťujeme, že neviditeľný sa volá Griffin.
Griffin žiada o jedlo, obväzy (aby zakryl krvácajúcu ranu, ktorá ho prezrádza) a po mesiacoch strádania konečne nachádza dôverníka. Vyrozpráva Kempovi svoj životný príbeh. Bol mimoriadne nadaným, no arogantným študentom medicíny s albinizmom, ktorý zmenil svoj odbor na fyziku a optiku. Objavil chemickú metódu, ako znížiť index lomu svetla živého tkaniva presne na úroveň vzduchu. Telo sa tak, neabsorbujúc svetlo, stáva úplne transparentným.
5. Odhalená krutá realita neviditeľnosti
Griffinovo rozprávanie je kľúčovou časťou knihy. Wells tu brilantne dekonštruuje romantickú predstavu o superhrdinskej neviditeľnosti. Griffin Kempovi opisuje drsné nevýhody svojho stavu:
- Pocit všemocnosti vs. krutá zima: Aby bol neviditeľný, musí byť úplne nahý. V zime je tak vystavený podchladeniu.
- Špina a jedlo: Nemôže sa bezstarostne najesť. Akonáhle jedlo prehltne, je viditeľné v jeho žalúdku, až kým ho telo úplne nestrávi. Bahno, dážď či sneh usadený na jeho tele ho formujú a prezrádzajú jeho polohu.
- Zvieratá ho cítia: Kým ľudský zrak oklamal, psy a mačky reagovali na jeho pach a zvuk jeho krokov s mimoriadnou agresivitou.
- Riziko na ulici: Pohyb po rušných uliciach Londýna bol nočnou morou, pretože do neho neustále narážali vozy aj chodci.
Okrem technických detailov Griffin odhaľuje aj svoje morálne dno: priznáva sa k tomu, že svoje výskumy financoval krádežou peňazí vlastného otca, čo viedlo k otcovej samovražde. Griffin však nepociťuje žiadnu ľútosť, zaujíma ho len jeho vlastný vedecký triumf. Pred útekom do Ipingu svoj byt v Londýne dokonca chladnokrvne podpálil, aby zahladil stopy.
6. Vláda teroru a pád monštra
Griffin odhaľuje svoj hlavný cieľ – už mu nestačí len prežívať a trpieť. Navrhuje Kempovi, aby sa spojili a nastolili takzvanú "Vládu teroru" (Reign of Terror). Chce si podmaniť celé mesto, vraždiť ľudí a vziať si všetko, po čom túži.
Kemp, ktorý počas rozprávania definitívne pochopil, že Griffin je nielen neviditeľný, ale najmä šialený psychopat a megaloman, tajne pošle správu o pomoc plukovníkovi Adyeovi. Keď Griffin počuje prichádzať policajta, cíti sa Kempom zradený a uniká.
Začína sa veľký lov. Kemp verejnosti radí posypať cesty rozbitým sklom a použiť psov. Zúrivý Griffin sa rozhodne, že jeho prvou oficiálnou obeťou "vlády teroru" bude práve Kemp. Neviditeľný napadne Kempov dom, pričom zrejme zabije samotného plukovníka Adyeho. Kemp zachraňuje holý život útekom na ulicu, kde ho Griffin dostihne a chystá sa ho zaškrtiť. Do toho však zasiahne rozvášnený dav obyvateľov a robotníkov z okolia. V chaotickom súboji jeden z robotníkov udrie neviditeľného do hlavy rýľom. Dav ho zvalí na zem a brutálne urobí koniec jeho životu.
V momente smrti prestávajú chemikálie v jeho tele účinkovať. V jednej z najpôsobivejších scén literatúry sci-fi začne dav s úžasom a hrôzou sledovať, ako sa vo vzduchu začínajú kryštalizovať obrysy – najskôr vidno sieť nervov, potom cievy, svaly a kosti, až napokon na dlažbe leží zbitá mŕtvola mladého, zúboženého tridsaťročného albína so stuhnutým a nenávistným výrazom v tvári.
7. Epilóg
Príbeh končí u tuláka Thomasa Marvela. Vďaka peniazom, ktoré ukradol (a ktoré vlastne pôvodne ukradol z bánk a obchodov Griffin), si Marvel mohol dovoliť otvoriť vlastný hostinec s veľavravným názvom U neviditeľného muža. Knihy s Griffinovými výskumami si ponechal a zatajil pred políciou. Každý večer si sadá do zadnej izby a lúšti matematické vzorce, dúfajúc, že objaví tajomstvo. Griffinove zápisky sú však napísané v šifre kombinujúcej gréčtinu a ruštinu a keďže Marvel nepozná ani základy vedy, tajomstvo neviditeľnosti umrelo na zemi spolu so svojím vynálezcom.
Filozofický a analytický kontext
Kniha, vrátane prvého zväzku edície Dobrodružných románov z roku 1956, sa zaradila medzi najčítanejšie diela svojej doby z viacerých dôvodov. H. G. Wells v nej podrobil tvrdej kritike myšlienku, že pokrok a veda automaticky robia človeka lepším.
Griffin nie je hrdina a nebol to ani bežný, milý človek, ktorého by moc následne skorumpovala. Jeho albinizmus naznačuje jeho izoláciu od spoločnosti už od narodenia. V momente, keď sa stane neviditeľným a stratí sociálne zábrany (strach z toho, že ho niekto uvidí a odsúdi), naplno sa prejaví jeho arogantný, egocentrický a sociopatický charakter. Wells brilantne ukázal, že skutočná moc často neodhaľuje veľkosť človeka, ale len odkrýva to, čím vo vnútri v skutočnosti vždy bol. Pôvodne mal román učiť čitateľov najmä opatrnosti pred bezbrehým vedeckým pokrokom, no v konečnom dôsledku sa stal skôr majstrovským dielom poukazujúcim na psychologický rozklad a cenu ľudskej morálky.
WELLS, H. G. : Neviditeľný : Smena, 1956, Ed. Dobrodružné romány, zv. 1
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára