 |
| Les Fabricants de Soleil (FRA 1952) |
V roku 1952 pokračovalo parížske vydavateľstvo Fleuve Noir v budovaní svojej dnes už kultovej edície Anticipation. Ako zväzok s poradovým číslom 10 vyšiel román Le Satellite artificiel (Umelý satelit) z pera autorského dua ukrytého pod pseudonymom Jean-Gaston Vandel.
Táto kniha je mimoriadne dôležitá pre pochopenie vývoja európskeho pulpu: autori v nej definitívne prepojili žáner space opery s prvkami tvrdého špionážneho trileru, čím reagovali na narastajúcu paranoju začínajúcej studenej vojny.
Priame pokračovanie a autorské pozadie
Hoci sa rané knihy edície Anticipation často čítali ako samostatné dobrodružstvá, Le Satellite artificiel je výnimkou – ide o priame voľné pokračovanie predchádzajúceho románu dua Vandel s názvom Les Chevaliers de l'espace (Vesmírni rytieri, zväzok č. 7).
Za menom Vandel stáli dvaja belgickí spisovatelia, Jean Libert a Gaston Vandenpanhuyse. Boli to majstri špionážnej literatúry (známi najmä pod pseudonymom Paul Kenny), a preto nie je prekvapením, že aj do vesmírneho priestoru vniesli motívy sabotáže, terorizmu, tajných agentov a politických intríg.
 |
| Umelý saltelit |
Dej: Oáza mieru na pokraji deštrukcie
Príbeh nadväzuje na úspech tajnej, nezávislej organizácie vedcov a idealistov z celého sveta, ktorí si hovoria Vesmírni rytieri (Les Chevaliers de l'espace). Títo muži, odmietajúci odovzdať svoje vynálezy do rúk znepriatelených vlád, úspešne vybudovali a dostali na obežnú dráhu gigantický umelý satelit. Táto masívna vesmírna stanica má slúžiť ako nedotknuteľná základňa pre udržanie svetového mieru a vedeckého pokroku.
Napätie však eskaluje, keď sa ukáže, že aj tento technologický zázrak je zraniteľný. Dej nekladie dôraz na objavovanie cudzích planét, ale sústreďuje sa na vnútornú hrozbu a prežitie v nehostinnom vákuu.
Sabotáž a vyšetrovanie Hrozba začína nepozorovane, no udrie s brutálnou silou. Román obsahuje temné, priam detektívne scény. Vyšetrovatelia Kam-Nah a Fédor sú privolaní k zničenej riadiacej lodi. Mechanici v ochranných oblekoch tam nachádzajú znetvorenú mŕtvolu prilepenú na rozdrvenú palubnú dosku. Ide o Geralda Kinnaya, jedného z najlepších a najskúsenejších pilotov, veterána, ktorý pilotoval prvé rakety k satelitu. Kam-Nah rýchlo vylúči chybu pilota – je zrejmé, že ide o cielený a bezcitný teroristický útok. Opozícia na Zemi sa nezastaví pred ničím, aby satelit zničila.
Hrozba kozmického stroskotania Kniha vrcholí infarktovými scénami v centrále samotného satelitu. Stanica čelí masívnej kríze a vychyľuje sa zo svojej dráhy. Veliteľ Fairbanks, so spoteným čelom, neustále sleduje radarové krivky a kontroluje ťah reaktorov vytlačených na absolútne maximum. Osud gigantickej stanice a celej organizácie visí na vlásku. Kým Fairbanks bojuje s riadením, jeho nádej sa upiera na vedca menom de Toleda. Ten s chladným, olympským pokojom sedí v rohu riadiacej miestnosti a nepretržite zadáva dáta do masívnych počítačov v zúfalej snahe vypočítať záchranný manéver, ktorý by odvrátil blížiace sa „kozmické stroskotanie“ (naufrage cosmique).
Tematický význam diela
Le Satellite artificiel je fascinujúcim zrkadlom svojej doby (rok 1952). Autori v nej predbehli skutočné preteky v zbrojení a vypustenie prvých skutočných družíc (Sputnik 1 letel až v roku 1957).
Dielo ukazuje, že veda a technológia samotné nestačia na záchranu ľudstva, ak nie sú chránené pred ľudskou zlobou a túžbou po moci. Vandel vytvoril hutný, klaustrofobický triler, kde je najväčším nepriateľom človeka opäť len človek, a to aj stovky kilometrov nad povrchom Zeme.
Podobne ako iné diela z tejto edície, aj tento príbeh sa neskôr dočkal komiksového spracovania. V roku 1973 ho v edícii Comics Pocket vydavateľstva Arédit (v sérii Sidéral) vizualizoval španielsky ilustrátor Ruiz Pueyo, čím príbeh o ohrozenom vesmírnom majáku získal druhý dych pre novú generáciu fanúšikov akčného sci-fi.
VANDEL, J.-G. : Les Fabricants de Soleil. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1952, coll. Anticipation n° 10.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára