The Magazine of Fantasy n° 1: Prvý krok do nekonečna – Zrod legendy

The Magazine of Fantasy Vol. 1 (Ang. 1949)

Jesenný vietor roku 1949 priniesol do amerických novinových stánkov niečo, čo navždy zmenilo literárnu mapu. V čase, keď boli pulty trafík preplnené lacnými "pulpovými" magazínmi s krikľavými obálkami, na ktorých hrdinovia zachraňovali devy pred hmyzími marťanmi, vyšlo prvé číslo nenápadného štvrťročníka. Na svojej obálke neniesol siahodlhý názov plný vesmírnych lodí, ale iba prosté a úderné: The Magazine of Fantasy. Málokto vtedy tušil, že drží v rukách budúci základný kameň modernej fantastiky, akéhosi aristokrata medzi vtedajšími magazínmi.

1. Vizionári za kormidlom a útek z geta

Za zrodom tohto literárneho experimentu stáli dvaja muži s jasnou víziou: Anthony Boucher (vlastným menom William Anthony Parker White) a J. Francis McComas. Boli to vzdelaní editori a milovníci fantastiky, ktorých však hlboko urážal jej vtedajší komerčný a často primitívny tón. Kým iné vtedajšie magazíny kládli dôraz na stroje či technické detaily, ich cieľom bolo priniesť do žánru niečo iné – človeka, atmosféru a myšlienku.

Obaja muži odmietali zažitú predstavu, že fantastická literatúra musí byť písaná podradným štýlom pre nenáročného čitateľa. Chceli vytvoriť magazín, ktorý by kládol prvoradý dôraz na literárnu kvalitu, hĺbku postáv a štylistickú obratnosť, čím by sci-fi a fantasy definitívne vyviedli z literárneho geta na svetlo uznávanej umeleckej tvorby.

2. Estetika, formát a kontroverzná obálka

Aby sa magazín už na prvý pohľad odlíšil od konkurencie veľkých pulpových zošitov, Boucher a McComas zvolili takzvaný "digest formát" (kompaktnejší rozmer, aký poznáme pri knižných publikáciách). Tento formát okamžite pôsobil oveľa serióznejšie. Vydanie nemalo žiadne vnútorné ilustrácie, vďaka čomu sa na 128 strán zmestilo maximálne množstvo čistého textu.

Samotná obálka prvého čísla z jesene 1949 vošla do dejín ako kuriózny experiment. Zatiaľ čo neskoršie čísla sa preslávili dychberúcimi, astronomicky presnými maľbami vesmíru, prvé číslo zdobila farebná fotografia na vtedy populárny film Kodachrome, ktorú vytvoril Bill Stone. Zachytávala tvár mladej modelky, ktorej na pleciach sedelo komicky pôsobiace, zeleno-žlté prikreslené monštrum. Modelka na fotografii nepôsobila ani tak vydesene, ako skôr otrávene. Bol to zvláštny mix, ktorý mal šokovať, no zároveň ukázať, že magazín sa neberie tak smrteľne vážne.

3. Obsah: Okná do iných svetov

Vydavateľ Lawrence E. Spivak vložil do prvého čísla úvodnú esej, v ktorej definoval hranice toho, čo budú čitatelia objavovať: od hrôzostrašného až po komické, od dávnych zabudnutých diel až po úplné novinky. Samotné prvé číslo obsahovalo 11 textov. Tento eklektický výber presne definoval skutočnú povahu magazínu – neškatuľkovať, ale hľadať ľudskosť.

1. Cleve Cartmill: Bells on His Toes (Zvončeky na nohách / Zvončeky na prstoch) Príbeh sleduje policajného seržanta z oddelenia podvodov, ktorý vyšetruje podivný kult. Následne ho všade začne sprevádzať znejúca hudba, ktorá sa vždy tematicky hodí k situácii, v ktorej sa práve nachádza. Dej sa od tohto bodu postupne vyvinie až do romantickej zápletky.
2. Perceval Landon: Thurnley Abbey (Opátstvo Thurnley) Ide o staršiu reprintovanú poviedku (pôvodne z roku 1907). Je to klasický duchársky príbeh o prízraku, ktorý sa zjavuje vo vidieckom sídle. Poviedka má tradičnú štruktúru, kedy je dej najprv rozprávačovi prerozprávaný a následne dôjde k samotnému nadprirodzenému stretnutiu.
3. Philip MacDonald: Private—Keep Out! (Súkromné - zákaz vstupu!) Táto poviedka reprezentuje skôr pomaly budovanú, chladnú hrôzu. Sleduje muža, ktorý vyšetruje iného muža. Hlavnou a najdesivejšou zápletkou tohto textu je zvláštny fenomén muža, ktorý postupne „od-existováva“ (unbecome) zo samotnej reality.
4. Fitz-James O'Brien: The Lost Room (Stratená izba) Zaradením tohto atmosférického hororu z roku 1858 chceli editori ukázať historické a literárne korene žánru fantastiky. Príbeh začína siahodlhým opisom prenajatej izby muža, ktorý zíde do záhrady, kde zažije veľmi zvláštne stretnutie. Keď sa však vráti späť do svojej izby, zistí, že v nej v tej chvíli prebieha fantastická, prapodivná hostina.
5. Theodore Sturgeon: The Hurkle Is a Happy Beast (Hurkle je šťastné zvieratko) Zástupca vedeckej fantastiky v zborníku o milom mimozemskom tvorovi (Hurkle), ktorý je omylom transportovaný na planétu Zem prostredníctvom prístroja na prenos hmoty. Príbeh nemá zložité dejové odbočky a nesie sa skôr v roztomilom a bezstarostnom tóne.
6. Anthony Boucher (pod pseudonymom H. H. Holmes): Review Copy (Recenzný výtlačok) Pod pseudonymom sa skrýval samotný zakladateľ a editor magazínu. Ide o príbeh o skrachovanom spisovateľovi, ktorý dostal zlú recenziu na svoje dielo. Rozhodne sa preto využiť temné krvavé čarodejníctvo na to, aby sa neprajnému recenzentovi pomstil.
7. Guy Endore: Men of Iron (Železní muži / Muži zo železa) Hlavný hrdina tejto poviedky je vo svojej práci jedného dňa nahradený oveľa efektívnejším kovovým strojom. V znepokojujúcom závere po smrti tohto muža sa samotný stroj vytrhne z koreňov a doslova odkráča k mužovi domov, aby definitívne zaujal jeho miesto v živote.
8. Stuart Palmer: A Bride for the Devil (Nevesta pre diabla) Poviedka využívajúca prvky absurdného, hrôzostrašného humoru. Sleduje príbeh bohatej a znudenej ženy, ktorá sa so svojimi známymi zahráva s okultizmom natoľko, až sa jedného dňa rozhodne vyvolať samotného diabla.
9. Oliver Onions: Rooum (Rooum) Veľmi surreálny reprint staršieho príbehu z roku 1910. Autor v ňom pracuje na pomedzí hororu a takzvanej "weird fiction". Hlavnou zápletkou je fascinujúci, no desivý fenomén muža, ktorým z inej reality pravidelne a fyzicky "prechádza" iný človek.
10. Richard Sale: Perseus Had a Helmet (Perzeus mal prilbu) Reprint pulpového príbehu z konca tridsiatych rokov s ľahkou kriminálnou zápletkou. Dej sa točí okolo muža, ktorý objaví artefakt podobný prilbe mýtického Persea – objekt, ktorý mu dáva dar neviditeľnosti. Túto výhodu sa rozhodne zneužiť na to, aby si vybavil staré účty v milostných vzťahoch.
11. Winona McClintic: In the Days of Our Fathers (V dňoch našich otcov / Za čias našich otcov) Zvláštna a pomerne neuchopiteľná poviedka o mladom dievčati v budúcnosti. Rozpráva príbeh o tom, ako toto dievča jedného dňa objaví podivný a mätúci rukopis, ktorého autorom bol jej strýko.

4. Dedičstvo zrodu

The Magazine of Fantasy stihol vyjsť pod týmto menom iba raz. Vzhľadom na to, že hneď v prvom čísle sa popri duchoch a mágii objavila aj tvrdšia science fiction, redakcia si uvedomila, že tieto dva svety nemožno oddeliť. Už s druhým číslom sa tak názov magazínu zmenil a ustálil na definitívnom The Magazine of Fantasy & Science Fiction.

Aj napriek tomu je toto nulté, respektíve prvé jesenné vydanie z roku 1949 posvätným artefaktom. Predstavuje laboratórium literárnych experimentov a magický portál, ktorý v tichosti zmenil pravidlá hry. Dokázal svetu, že príbehy o cestovaní v čase, duchoch či neznámych svetoch si vyžadujú rovnakú remeselnú dokonalosť ako akákoľvek iná próza hlavného prúdu.