Cosmo n° 1: Piattaforma spaziale (Vesmírna platforma)

Piattaforma spaziale (ITA 1957)

Kniha Piattaforma spaziale (v anglickom origináli Space Platform) od amerického spisovateľa Murray Leinstera patrí k absolútnym klenotom ranej hard sci-fi a vesmírnej opery. V Taliansku vyšla v roku 1957 ako jedno z prvých a najočakávanejších diel v kultovej edícii I Romanzi del Cosmo. 

Tento román je fascinujúci nielen svojím dejom, ale aj dobou, v ktorej vznikol. Murray Leinster ho napísal v roku 1953 – teda štyri roky pred vypustením prvej reálnej umelej družice Sputnik 1. Keď kniha v roku 1957 vyšla v Taliansku, svetová verejnosť práve prežívala šok z reálneho začiatku vesmírnych pretekov. Leinsterova vizionárska fikcia sa zrazu pre talianskych čitateľov stala hmatateľnou realitou.

Hlavné postavy a pozadie príbehu

Dej sa odohráva v období, kedy ľudstvo intenzívne pracuje na prelomení gravitácie Zeme. Na rozdiel od neskoršej reality, kde vesmírne programy plne riadila armáda a štát, v Leinsterovom podaní ide o masívny, prísne utajovaný projekt kombinujúci vládny dohľad s genialitou súkromných inžinierov a vedcov.

• Joe Kenmore: Mladý, mimoriadne talentovaný mechanik a inžinier. Je synom uznávaného vedca, no do projektu prichádza vďaka vlastnej šikovnosti s cieľom pomôcť pri finálnej montáži platformy.
• Major Gridley: Bezpečnostný dôstojník zodpovedný za ochranu celého tajného komplexu v púšti.
• Sally: Mladá žena pracujúca v komplexe, ktorá sa stáva Joeovou oporou a neskôr aj romantickým záujmom.
• Hlavný konštruktér: Mozog celého projektu, muž s víziou, ktorý čelí obrovskému tlaku politikov aj verejnosti.

Vesmírna platforma

Opis deja

Príbeh sa začína v prísne stráženom hangári uprostred americkej púšte. Tu prebieha výstavba obrovského telesa – Vesmírnej platformy (Space Platform). Ide o obrovskú oceľovú stanicu v tvare obrovského disku, ktorá má byť vynesená na obežnú dráhu Zeme. Jej účel je strategický: má slúžiť ako trvalá základňa, tankovacia stanica pre budúce lety na Mesiac a planéty, a zároveň ako symbol technologickej nadvlády.

Príchod do „Mesta robotov“

Joe Kenmore prichádza do prísne stráženého komplexu, ktorý pripomína samostatné mesto. Atmosféra je od prvej minúty napätá. Celý svet vie, že Spojené štáty sa pokúšajú o niečo prevratné, a nepriateľské mocnosti (v knihe často označované len ako „sabotéri“ alebo „cudzie sily“, čo reflektovalo studenú vojnu) robia všetko pre to, aby projekt zlyhal.

Joe je pridelený k tímu, ktorý má na starosti integráciu kľúčových prístrojov. Rýchlo sa ukazuje, že nebezpečenstvo nehrozí len zvonku, ale aj zvnútra. Sabotéri infiltrovali robotníkov aj technický personál.

Prvé sabotáže a napätie

Zápletka hustne, keď dôjde k sérii záhadných nehôd. Raz zlyhá žeriav, inokedy sa v palivovom systéme objavia nečistoty, ktoré by po zapálení motorov spôsobili totálnu katastrofu. Joe Kenmore vďaka svojmu technickému inštinktu odhalí hneď niekoľko týchto skrytých hrozieb.

Leinster v týchto pasážach majstrovsky kombinuje prvky špionážneho trileru a technického manuálu. Do detailov opisuje, ako fungujú gyroskopy, aké náročné je zváranie materiálov, ktoré musia odolať extrémnemu tlaku, a ako sa mieša raketové palivo. Joe sa stáva kľúčovým terčom sabotérov, pretože jeho schopnosť vidieť detaily ohrozuje ich plány.

Boj o čas a štart

Keď sa stavba platformy blíži ku koncu, tlak sa stupňuje. Nepriateľské sily si uvedomujú, že ak platforma opustí zemský povrch, už ju nedokážu zničiť. Rozhodnú sa preto pre masívny, zúfalý útok. Do komplexu prepašujú výbušniny a dôjde k ozbrojenému stretu priamo v obrovskom hangári.

Joe, major Gridley a hŕstka verných robotníkov musia bojovať o vlastné životy a zároveň chrániť krehké technologické srdce stanice. Požiarny poplach, streľba v tme medzi gigantickými oceľovými konštrukciami a vedomie, že sekundy rozhodujú o osude ľudstva, tvoria vrchol druhej tretiny knihy.

Sabotáž sa podarí čiastočne odvrátiť, no platforma je mierne poškodená a časový harmonogram sa rúca. Ak neodštartujú v presne stanovenom astronomickom okne, projekt bude musieť byť odložený o celé mesiace, čo by znamenalo jeho politickú smrť.

Cesta na obežnú dráhu

V záverečnej fáze románu sa platforma, poháňaná obrovskými, vtedy ešte fiktívnymi atómovo-chemickými motormi, začína dvíhať zo zeme. Joe Kenmore sa zhodou okolností ocitá priamo na palube stanice počas jej prvého vzletu, aby počas stúpania monitoroval kritické systémy, ktoré vykazovali anomálie.

Fáza vzletu je opísaná s neuveriteľným fyzikálnym realizmom (preťaženie g-force, rednutie atmosféry, meniaca sa farba oblohy z modrej na temne čiernu). Sabotéri sa pokúsia o posledný zúfalý kúsok pomocou diaľkovo riadenej rakety, ktorá má platformu zasiahnuť ešte pred dosiahnutím stabilnej dráhy. Joe musí preukázať obrovskú odvahu, vyjsť do otvoreného vesmíru v primitívnom skafandri a manuálne opraviť poškodené kormidlo.

Kniha sa končí triumfom. Platforma dosahuje stabilnú orbitu. Ľudstvo má svoju prvú stálu stanicu vo vesmíre a Joe Kenmore hľadí cez priezor na rotujúcu planétu Zem s vedomím, že cesta ku hviezdam je definitívne otvorená.

Význam v edícii I Romanzi del Cosmo

Pre talianskeho vydavateľa Ponzoniho bol výber Murrayho Leinstera stávkou na istotu. Leinster (vlastným menom William Fitzgerald Jenkins) bol držiteľom cien Hugo a patril k najčítanejším autorom amerických pulpových časopisov ako Astounding Science Fiction.

Talianske vydanie s názvom Piattaforma spaziale malo obrovský úspech z niekoľkých dôvodov:

1. Aktuálnosť: Kniha vyšla v Taliansku presne v roku, kedy vypukla vesmírna horúčka (1957). Mladí Taliani hltali technické popisy s pocitom, že čítajú o blízkej budúcnosti.
2. Prístupný štýl: Na rozdiel od neskoršej filozofickej alebo sociálnej sci-fi, Piattaforma spaziale je čistá, priamočiara akcia s jasným morálnym posolstvom, kde dobro (veda, pokrok, poctivá práca) víťazí nad zlom (deštrukcia, politické intrigy).
3. Inšpirácia pre domácich autorov: Pre začínajúcich talianskych sci-fi autorov tej doby bola táto kniha učebnicou toho, ako vybudovať napínavý príbeh okolo technického problému.

Piattaforma spaziale zostáva dodnes žiarivým príkladom optimistického veku sci-fi, kedy sa verilo, že technológie dokážu vyriešiť akékoľvek limity ľudstva, a jej talianske vydanie v edícii Cosmo pomohlo vybudovať silnú základňu fanúšikov žánru na Apeninskom polostrove.

LEINSTER, M. : Piattaforma spaziale. Milano : I Romanzi del Cosmo, 1957, Cosmo n° 1.