Anticipation n° 4 - Planète vagabonde (Túlavá planéta): Záhada blúdiaceho sveta v klasickej space opere

Planète vagabonde (1951)

Sága o medziplanetárnej lodi Météore a jej posádke patrila v 50. rokoch vo Francúzsku medzi absolútne knižné hity. Keď autorské duo tvoriace pod pseudonymom F. Richard-Bessière vydalo v roku 1951 štvrtý diel s názvom Planète vagabonde (Túlavá, resp. Blúdiaca planéta), edícia Anticipation vydavateľstva Fleuve Noir už bola pevne etablovaným pojmom. Štvrtý zväzok však priniesol zaujímavú zmenu kurzu – kým prvé tri diely objavovali známe telesá našej slnečnej sústavy (Mesiac, Mars, Jupiter, Venuša), Planète vagabonde posunula hrdinov v ústrety úplne cudziemu, anomálnemu vesmírnemu úkazu.

Autori, ktorí definovali žáner

Meno F. Richard-Bessière spájalo dvoch mužov, ktorí vo veľkej miere formovali francúzsku populárnu science fiction:

• François Richard (1913 – 2001) – vizionársky literárny riaditeľ vydavateľstva Fleuve Noir.
• Henri Bessière (1923 – 2011) – nadaný spisovateľ a neskôr výhradný nositeľ tohto pseudonymu, pod ktorým napísal obrovské množstvo sci-fi románov.

Ich spoločný rukopis sa vyznačoval rýchlym tempom, dobrodružstvom v štýle Julesa Verna a obrovskou dávkou technologického optimizmu, ktorý po druhej svetovej vojne rezonoval s čitateľmi.

Túlavá planéta

Dej a posádka: Cudzie teleso v slnečnej sústave

Príbeh priamo nadväzuje na predchádzajúce výpravy na palube kozmickej lode Le Météore. Tentoraz však naši hrdinovia nemieria k vopred naplánovanej planéte našej sústavy. Počas svojho letu si totiž všimnú astronomickú anomáliu – do našej slnečnej sústavy z hlbokého medzihviezdneho priestoru vstúpila neznáma cudzia planéta.

Namiesto toho, aby sa posádka vyhla potenciálnemu nebezpečenstvu, rozhodne sa tento cudzí „túlavý“ svet, ktorý nie je viazaný na žiadnu hviezdu, preskúmať. Román sa tak mení na fascinujúce odhaľovanie neznámeho prostredia, ktoré nepatrí do nášho solárneho systému. Podľa dobových anotácií vydavateľstva kniha prináša „nové v neskutočnom a neskutočné v novom“.

Na palube lode čitatelia opäť sledujú dynamiku dnes už ikonickej šestice pozemšťanov:

• Profesor Bénac: Otec celého projektu a konštruktér lode.
• Richard Beaumond: Inžinier a profesorov krstný syn.
• Jeff Dickson: Odvážny a akčný americký novinár.
• Mabel Peterson: Ženský element výpravy s rovnako dobrodružnou povahou ako jej mužskí kolegovia.
• Ficelle: Ľudový hrdina a šikovný mechanik, obstarávajúci komické odľahčenie.
• Don Alfonso: Záhadná postava celej posádky.

Zápletka o blúdiacej planéte (dnes v astronómii známej ako rogue planet) ukazuje, že F. Richard-Bessière dokázali do ranej space opery zakomponovať na tú dobu pomerne originálne a grandiózne astrofyzikálne koncepty.

Komiksové spracovanie a vizuálna stránka

Súbežne s literárnym úspechom sa o dekádu neskôr dočkal príbeh aj svojej vizualizácie. V roku 1969 vydalo vydavateľstvo Aredit v rámci svojho magazínu Sidéral komiksovú adaptáciu, o ktorú sa – rovnako ako pri predchádzajúcich dieloch – postaral kresliar Raoul Giordan.

Jeho čiernobiela, prísne „retro-sci-fi“ kresba so zvislo pristávajúcimi raketami, humanoidnými mimozemšťanmi a oceľovo-sklenenými mestskými aglomeráciami dala tvár aj Túlavej planéte. Giordanove komiksy k tejto sérii sú dnes vysoko cenené pre svoj unikátny šarm a zachytenie ducha 50. a 60. rokov.

Miesto v pentalógii a literárne dedičstvo

Román Planète vagabonde je predposledným dielom masívneho eposu, ktorý mapoval postupné dobývanie vesmíru:

1. Les Conquérants de l'univers (1951)
2. À l'assaut du ciel (1951)
3. Retour du "Météore" (1951)
4. Planète vagabonde (1951)
5. Sauvetage sidéral (1954 – Hviezdna záchrana, epické finále putovania, siahajúce až k Plutu).

Hoci literárni kritici neskôr poukazovali na to, že diela autorského dua sú niekedy vedecky naivné a slúžia predovšetkým na konzum a rýchle napätie, ich dopad je nespochybniteľný. Zabezpečili, že francúzska sci-fi scéna nevymrela pod náporom amerických prekladov. Vďaka edičným činom, ako bolo v roku 2006 súborné vydanie všetkých piatich dielov vydavateľstvom Eons, si túto vesmírnu klasiku môžu vychutnať aj dnešné generácie čitateľov.

RICHARD-BESSIÈRE, F.: Planète vagabonde. Paris : Fleive Noir / Fleuve Éditions, 1951, coll. Anticipation n° 4.