Anticipation n° 1 - Les Conquérants de l'univers (Dobyvatelia vesmíru): Zrod francúzskej sci-fi legendy

 

Les Conquérants de l'univers (FRA 1951)

Keď sa v septembri roku 1951 na pultoch francúzskych kníhkupectiev objavil román Les Conquérants de l'univers (Dobyvatelia vesmíru), málokto tušil, že práve odštartoval jednu z najvýznamnejších kapitol európskej populárnej literatúry. Tento román, ktorý napísalo autorské duo pod pseudonymom F. Richard-Bessière, niesol na chrbte magické číslo „1“ a stal sa vôbec prvým zväzkom legendárnej edície Anticipation parížskeho vydavateľstva Fleuve Noir.

Autorské duo v tieni pseudonymu

Hoci meno F. Richard-Bessière znie ako jeden človek, v skutočnosti išlo o literárnu fúziu dvoch výrazných osobností, ktoré reagovali na smäd povojnovej Európy po úniku od reality a vesmírnych dobrodružstvách:

• François Richard (1913 – 2001): Literárny riaditeľ vo vydavateľstve Fleuve Noir, ktorý stál pri samotnom zrode sci-fi edície Anticipation a udával jej smerovanie.
• Henri Bessière (1923 – 2011): Mimoriadne plodný a talentovaný autor. Jeho stredné krstné meno bolo Richard. Keď François Richard po čase od priameho písania odstúpil, Henri Bessière si tento pseudonym ponechal a napísal pod ním vyše stovku románov.

Spoločne vytvorili dielo, ktoré malo za úlohu priniesť čistokrvnú science fiction frankofónnemu publiku a položiť základy domácej populárnej fantastiky.

Les Conquérants de l'univers

Príbeh a posádka lode Météore

Dej románu je klasickou ukážkou subžánrov planet opera a space opera. Koncepčne silne nadväzuje na odkaz Julesa Verna, no posúva jeho hranice hlbšie do nekonečného vesmíru. Hlavným hrdinom je geniálny profesor Bénac, ktorý vo svojich 56 rokoch konečne zrealizuje svoje životné dielo: postaví revolučnú medziplanetárnu loď s názvom Le Météore (Meteor).

Pôvodná posádka mala byť úzka, no vplyvom okolností (a nečakaných nehôd pri štarte) sa rozrástla na rôznorodú skupinu šiestich Pozemšťanov, s ktorými sa čitatelia vydali na cestu do neznáma:

• Profesor Bénac: Láskavý, odhodlaný a trochu roztržitý vedec.
• Richard Beaumond: Jeho krstný syn a šikovný inžinier.
• Jeff Dickson: Neohrozený americký reportér (predstavujúci klasický vernovský archetyp dobrodruha).
• Mabel Peterson: Krásna a odvážna mladá Angličanka, ktorá profesora presvedčila, že výprava sa nezaobíde bez zástupkyne ženského pohlavia.
• Ficelle: Obyčajný mechanik, ktorý sa na palube ocitne viac-menej omylom tesne pred odletom.
• Don Alfonso: Tajomný inžinier s nie celkom čistými úmyslami, ktorý do dynamiky posádky vnáša napätie.

Cesta slnečnou sústavou Dobrodružstvo sa začína epicky: prvou zastávkou je odvrátená strana Mesiaca, kde musia naši hrdinovia bojovať o holý život s pravekými antediluviálnymi monštrami. Odtiaľ pokračujú na Mars, kde ich naopak víta priateľská a mimoriadne vyspelá civilizácia. Prvý diel sa končí v momente, keď loď naberá kurz k vzdialenému Jupiteru.

Rozsah a chronológia série

Les Conquérants de l'univers sa stalo obrovským hitom a okamžite si vyžiadalo pokračovania. Autori nakoniec vytvorili pentalógiu, ktorá mapovala cestu Meteoru naprieč celou slnečnou sústavou (cez Saturn až po Pluto) a objavovanie tých najneuveriteľnejších spoločností:

1. Les Conquérants de l'univers (Dobyvatelia vesmíru)
2. À l'assaut du ciel (Útok na oblohu)
3. Retour du "Météore" (Návrat Meteoru)
4. Planète vagabonde (Túlavá planéta)
5. Sauvetage sidéral (Hviezdna záchrana)

V roku 2006, pre radosť zberateľov a pamätníkov, vydavateľstvo Eons združilo všetkých päť románov do jedného masívneho omnibus vydania.

Les Conquérants de l'univers (FRA 2007)

Komiksová adaptácia a vizuálny odkaz

Séria nežila len na stránkach kníh, ale výrazne zasiahla aj svet francúzskeho komiksu (Bande Dessinée). V roku 1968 začalo vydavateľstvo Aredit vo svojej edícii Sidéral vydávať komiksovú verziu, ktorú ilustroval uznávaný kresliar Raoul Giordan.

Giordanov štýl je dnes dokonalou esenciou „retro sci-fi“. Rakety v jeho podaní pristávajú vertikálne na zadných krídelkách, mimozemšťania sú prísne humanoidní a futuristické mestá tvorí zmes skla, ocele a rozľahlých promenád. Hoci dnešnému oku môže tento dizajn pripadať úsmevne, v 60. rokoch mal obrovské čaro a definoval vizuálnu predstavivosť jednej celej generácie. Giordanova práca si dodnes drží kultový status, čo dokazuje aj zberateľská reedícia týchto komiksov vydavateľstvom Ananké v roku 2016.

Historický význam diela

Pri spätnom čítaní môže Les Conquérants de l'univers pôsobiť naivne. Fyzika a technológie tu slúžia skôr ako divadelná kulisa pre svižné dobrodružstvo než ako seriózny vedecký fakt. Postavy sú do veľkej miery čiernobiele a dej plný dnes už klišéovitých zvratov.

Avšak knihe nemožno uprieť jej kľúčové prvenstvo. Bola to práve táto séria, ktorá naučila povojnové Francúzsko čítať sci-fi. Kým dovtedy trhu dominovali americké preklady, F. Richard-Bessière dokázal, že domáca literárna scéna dokáže vyprodukovať rovnako napínavý space operový epos. Tento román vytvoril priestor pre stovky ďalších kníh edície Fleuve Noir Anticipation a zostáva fascinujúcim pamätníkom doby, kedy bol vesmír v ponímaní autorov ešte neprebádaným ihriskom plným priateľských Marťanov a čistého, nespútaného optimizmu.

RICHARD-BESSIÈRE, F.: Les Conquérants de l'univers. 1. vyd. : FLEUVE NOIR / FLEUVE Éditions (Paris, France), coll. Anticipation n° 1, 1951. 192 s.