Angoisse n° 3 - La Maison des sorcières (Dom čarodejníc): Gotický klenot na úsvite edície Angoisse

La Maison des sorcières (FRA 1954)

Zlatá éra francúzskej brakovej literatúry a zrod legendárnej edície „Angoisse“ (Úzkosť) z vydavateľstva Fleuve Noir so sebou priniesli viacero prekvapení. Zatiaľ čo mnohé ranné zväzky boli dielom domácich francúzskych autorov ukrytých pod pseudonymami, tretí zväzok s názvom La Maison des sorcières (v doslovnom preklade Dom čarodejníc) priniesol na európsky trh dielo od americkej spisovateľky Evangeline Walton. Tento román, ktorý vo Francúzsku vyšiel v lete roku 1954, dokonale prepája dusnú atmosféru gotického hororu, psychologického trileru a prvkov okultnej dark fantasy.

Od amerického Arkham House k francúzskemu pulpu

Skôr než sa kniha dostala do rúk francúzskych čitateľov, zabalená do ikonickej a atmosférickej obálky od dvorného ilustrátora Michela Gourdona, mala za sebou už významnú literárnu históriu za oceánom. V anglickom origináli vyšla pod názvom Witch House v roku 1945.

Zásadnou zaujímavosťou je, že išlo o vôbec prvý plnohodnotný román vydaný kultovým americkým vydavateľstvom Arkham House (vydavateľstvo, ktoré pôvodne vzniklo na záchranu a publikovanie diel H. P. Lovecrafta a dlho vydávalo takmer výlučne poviedkové zbierky). Francúzsky preklad pre Fleuve Noir napokon zabezpečil Benoît Becker (kolektívny pseudonym spätý s vydavateľstvom) a kniha tak ako poradové číslo 3 zásadne pomohla definovať ranné smerovanie a literárnu úroveň celej „úzkostnej“ edície.

Dom čarodejníc

Dej: Kliatba z čias salemských procesov

Príbeh čerpá z klasických amerických mýtov, no presúva ich do zovretia izolovanej, takmer divadelnej scény, čo je pre kvalitný literárny pulp ideálne prostredie.

Dej sa sústreďuje okolo zlovestného rodinného sídla na ostrove pri novoanglickom mestečku Harperstown. Sídlo, odrezané od sveta jazerom a sychravým počasím, je hlboko presiaknuté temnou históriou. Pôvodný patriarcha rodu, Joseph Quincy, tu našiel útočisko po tom, ako v roku 1692 unikol pred salemskými procesmi s čarodejnicami. Spolu so svojou druhou manželkou uvalili na rodinu a samotnú usadlosť temnú kliatbu.

Hlavná osnova a konflikt:

• Závet tyranky: Keď vo veku 97 rokov zomrie teta Sarai, ktorá vládla rodine pevnou a až neľudsky krutou rukou, zanechá po sebe excentrický testament. Ak chcú dedičia získať obrovský majetok, musia podľa podmienok v závete žiť spoločne v tomto strašidelnom dome. Obyvateľmi sa tak stávajú nielen priami príbuzní z Ameriky, ale aj špecifickejšie postavy, ako napríklad ruská manželka jedného z dedičov, Zoja, ktorej prítomnosť vnáša do tvrdej staroanglickej dynamiky jemný prvok slovanskej mystiky.
• Terorizované dieťa: Najväčšiu hrôzu však neprežívajú dospelí, ale malá Betty-Ann. Dievčatko trpí záchvatmi hystérie a tvrdí, že ju prenasledujú prízraky – najmä obrovský, neprirodzený čierny zajac a samotná zosnulá teta Sarai, ktorej oči ju neustále sledujú z obrazov. V dome dochádza k desivým poltergeistovým javom, lietaniu predmetov, ba dokonca k nevysvetliteľným úmrtiam domácich zvierat.
• Príchod experta: Na scénu prichádza hlavný hrdina, psychiater a odborník na parapsychológiu Dr. Gaylord Carew. Jeho úlohou je preskúmať stav malej Betty-Ann a zistiť mrazivú pravdu: sú javy v dome len výsledkom prepracovanej psychologickej manipulácie žijúcich členov rodiny, ktorí bojujú o dedičstvo, alebo sa v „dome čarodejníc“ skutočne prebudili okultné a démonické sily z minulosti?

Gradácia napätia a klaustrofobická úzkosť

Na rozdiel od vyslovene akčných sci-fi či špionážnych románov, ktoré rovnako vo veľkom vychádzali pod značkou Fleuve Noir, Evangeline Walton volí postupný prístup (tzv. slow burn horor). Príbeh neustále buduje klaustrofobickú úzkosť.

Kľúčové prvky diela:

• Balansovanie na hrane reality: Dr. Carew počas väčšiny románu využíva svoje znalosti mytológie, okultizmu aj modernej medicíny na to, aby javy racionálne vysvetlil. Kniha majstrovsky stiera hranice medzi rodinným šialenstvom a skutočným nadprirodzeným terorom.
• Hmatateľná atmosféra: Autorka venuje obrovský priestor opisom temných chodieb, bizarných tieňov a zvukových ilúzií. Kulisou sú dlhé, sychravé februárové dni, ktoré dokonale izolujú postavy od akejkoľvek pomoci zvonka.

Zhrnutie

Pre čitateľov a bádateľov zameraných na históriu pulpu a vývoj špekulatívnej fantastiky je La Maison des sorcières fascinujúcim artefaktom. Úspešne reprezentuje most medzi tradičnou duchárskou literatúrou a drsnejšou žánrovou estetikou, ktorú v 50. rokoch vo Francúzsku pomohla presláviť a etablovať kolekcia Angoisse. Evangeline Walton tu potvrdila, že okrem mytologických fantasy ság dokáže zručne narábať aj so žánrom existenciálneho strachu. Kniha zostáva esenciálnym čítaním pre každého, kto sa chce ponoriť ku koreňom literárnej hrôzy a popkultúrnej mystiky.

Evangeline Walton: La Maison des sorcières : Fleuve Noir, 1954. Éditions Angoisse n° 3.