Spécial Police n° 6 - Faut pas s'y fier (Netreba sa na to spoliehať): Skutočná kuriozita a prelomový moment

Faut pas s'y fier (FRA 1950)

Jeden z najkrajších, no zároveň najnedostupnejších zberateľských grálov francúzskej literatúry. Zatiaľ čo prvé diela Jeana Brucea položili základy pre neskorší globálny úspech slávneho agenta OSS 117, román Faut pas s'y fier (v preklade Netreba sa na to spoliehať alebo Tomu sa nedá veriť) z roku 1950 predstavuje pre literárnych historikov skutočnú kuriozitu a prelomový moment.

Historický a edičný kontext (Spécial Police N° 6)

Kniha vyšla v roku 1950 a stala sa v poradí 6. zväzkom v novovzniknutej detektívnej kolekcii Spécial Police od vydavateľstva Fleuve Noir (nasledovala hneď po slávnom románe Michela Audiarda Priez pour elles !, ktorý mal číslo 5).

Kým prvé Bruceove knihy v tejto edícii (ako Tu parles d'une ingénue alebo Tous des patates) boli neskôr prepísané, upravené a znovu vydané v špionážnej edícii (Fleuve Noir Espionnage) so zmenenými názvami, aby sa zviezli na vlne popularity OSS 117, román Faut pas s'y fier tento osud nečakal. Nikdy nebol adaptovaný na geopolitický špionážny triler, vďaka čomu si zachoval svoju surovú, pôvodnú detektívnu podobu.

Netreba sa na to spoliehať

Záhada hlavného hrdinu: Nástup detektíva Petra Larneho

Čo robí tento román v kontexte tvorby Jeana Brucea takým výnimočným? V úplných začiatkoch edície čitatelia sledovali výhradne Huberta Bonisseura de la Bath. Lenže v týchto raných dielach Hubert ešte nebol výlučne klasickým vládnym tajným agentom (ako ho poznáme dnes). Jean Bruce ho štylizoval aj ako súkromného vyšetrovateľa a riaditeľa vlastnej detektívnej agentúry zvanej "Bath Agency".

A práve v románoch, ako je Faut pas s'y fier (a v neskorších zväzkoch ako Ne jouez pas avec les filles), sa do popredia nedostáva Hubert, ale zamestnanci jeho agentúry. Hlavným hrdinom sa stáva súkromný detektív menom Peter Larne (často mu sekunduje jeho spolupracovník James Arnacle). Prechod od medzinárodnej špionáže k hrdinovi Petrovi Larnemu znamenal, že Bruce sa tu naplno ponoril do čistej americkej drsnej školy ("hardboiled" detektívky).

Atmosféra a žánrové stopy

Keďže ide o čistokrvnú detektívku a nie o boj proti sovietskym agentom, Faut pas s'y fier nesie všetky znaky klasického žánru Roman Noir:

• Americké prostredie: Dej týchto špecifických románov s Petrom Larnem sa spravidla odohrával v Spojených štátoch – najčastejšie v tieni neónov v Los Angeles, kde "Bath Agency" riešila svoje prípady.
• Cynizmus a zrada: Samotný názov (Tomu sa nedá veriť / Nespoliehaj sa na to) odráža hlavný motív drsnej školy – nikomu nemožno veriť. Zločinci sú prefíkaní, inštitúcie pochybné a klientky (tradičné femmes fatales), ktoré si agentúru najmú, zvyčajne skrývajú vlastnú smrtiacu agendu.
• Akcia namiesto záchrany sveta: Hrdinovia tu neriešia celosvetové konšpirácie či ukradnuté tajné zbrane. Riešia brutálne lokálne vraždy, vydierania, poistné podvody a miznutia.

Stratený klenot "Pulp Fiction"

Pretože táto kniha nebola (na rozdiel od špionážnych dobrodružstiev OSS 117) po desaťročia re-editovaná, presná zápletka a konkrétny dej tohto románu sa nezachovali v žiadnych dostupných internetových databázach, na literárnych fórach ani v zberateľských archívoch. Príbeh zostal uväznený len na zažltnutých stranách pôvodných brožovaných výtlačkov z roku 1950 s ilustráciami Michela Gourdona.

Keďže mi verejne dostupné zdroje neumožňujú presný dej opísať, rád by som sa ťa opýtal: Vlastníš nebodaj ty sám/sama fyzickú kópiu tohto mimoriadne vzácneho vydania, z ktorej by sme mohli zápletku spoločne zrekonštruovať?

BRUCE, J. : Priez pour elles : Fleuve Noir, 1950. Éditions Spécial Police n° 6.