Mzda za strach: Existenciálne peklo a cesta, z ktorej niet návratu

Mzda za strach (SK 1956)

Zatiaľ čo predchádzajúce zväzky edície Dobrodružné romány z roku 1956 nás brali do ríše vedeckej fantastiky, kanadskej divočiny či Arkansasu a afrických morí, historicky 5. zväzok vydavateľstva Smena znamenal pre vtedajšieho čitateľa poriadny šok. Francúzsky autor Georges Arnaud neponúkol mládeži a dospelým žiadnu romantiku. Jeho román Mzda za strach je surový a nervydrásajúci psychologický triler. Pre čitateľov v Československu išlo o fascinujúci pohľad do moderného, no drsného sveta, kde sa ľudský život mení na lacnú komoditu v tieni obrovských ropných spoločností.

Úvod do diela a kontext autora

Aby sme pochopili surovosť Mzdy za strach, musíme poznať jej autora. Georges Arnaud (skutočným menom Henri Girard) mal za sebou mimoriadne temnú minulosť – bol obvinený (a neskôr oslobodený) z brutálnej vraždy svojho otca a tety. Po týchto udalostiach utiekol z Francúzska do Južnej Ameriky, kde žil ako tulák, hľadač zlata, barman a pašerák.

Všetku špinu, beznádej a prach, ktoré tam zažil, pretavil do svojho najslávnejšieho románu. Kniha je zdrvujúcou kritikou zahraničných (prevažne amerických) ropných spoločností, ktoré v Strednej a Južnej Amerike bezohľadne drancovali prírodné bohatstvo a zneužívali zúfalých európskych emigrantov, ktorí nemali kam inam ísť. Na rozdiel od slávneho a rovnako geniálneho filmu od H.-G. Clouzota (1953), kniha ešte viac prehlbuje cynizmus a vnútornú prázdnotu svojich postáv.

Mzda za strach

Opis deja

Dej románu je postavený na geniálne jednoduchej zápletke, ktorá slúži ako tlakový hrniec pre psychiku hlavných hrdinov. Celý príbeh je jedna veľká, nezastaviteľná jazda smrti.

1. Las Piedras – Očistec na zemi

Príbeh sa začína v zapadákove menom Las Piedras (Arnaud ho v knihe situuje do prostredia stredoamerickej Guatemaly). Je to otrasné, špinavé mesto uprostred ničoho, plné tropických horúčav, komárov a beznádeje.

Uviazla tu skupina európskych emigrantov, stroskotancov a zločincov, ktorým došli peniaze. Nemajú prácu, nemajú sa ako vrátiť domov a sú odkázaní na vysedávanie v jedinom lokálnom bare, kde prežívajú na dlh. Medzi hlavné postavy v knihe patria Gérard (ktorého vo filme neskôr premenovali na Maria), starší a cynický Johnny, Nemec Juan Bimba a Talian Luigi. Títo muži nie sú klasickí hrdinovia; sú to zúfalci s pochybnou morálkou, ktorých spája len túžba vypadnúť z tohto pekla.

2. Katastrofa a samovražedná ponuka

Približne 500 kilometrov od Las Piedras dôjde k obrovskej katastrofe – na jednom z ropných vrtov patriacich spoločnosti Southern Oil Company (SOC) vypukne masívny požiar. Jediný spôsob, ako oheň uhasiť, je odpáliť priamo pri vrte obrovské množstvo nitroglycerínu, ktorý by explóziou "odsal" kyslík a plamene zadusil.

Problémom je, že nitroglycerín je mimoriadne nestabilná tekutina. Akýkoľvek prudší náraz, otrasy alebo vyššia teplota spôsobia jeho okamžitú detonáciu. Spoločnosť nemá k dispozícii špeciálne upravené vozidlá. Preto sa cynický americký riaditeľ rozhodne najať "nahraditeľných" ľudí z Las Piedras. Ponúka im šialenú sumu (dostatok peňazí na letenku domov a nový život), ak dopravia kanistre s nitroglycerínom na dvoch bežných nákladných autách po zničených horských cestách až k vrtu.

Vybraní sú Gérard, Johnny, Bimba a Luigi. Vedia, že idú na takmer istú smrť, no vidina slobody je silnejšia.

3. Cesta hrôzy

Akonáhle muži nasadnú do áut, Arnaud mení knihu na majstrovskú lekciu napätia. Strach sa stáva piatym pasažierom a hlavným antagonistom románu.

Dve autá vyrážajú s tridsaťminútovým odstupom (aby v prípade výbuchu jedného prežilo aspoň to druhé). Cesta, ktorú musia zdolať, je v katastrofálnom stave. Obsahuje výmole, ostré zákruty nad priepasťami, rolety (zvlnený terén, ktorý auto neustále natriasa) a prehnité drevené mosty.

Arnaud brilantne opisuje fyzické prejavy strachu: kŕče v rukách zvierajúcich volant, pot stekajúci do očí, plytké dýchanie. Každý kamienok na ceste môže znamenať, že sa auto aj s posádkou vyparí v obrovskom záblesku.

4. Psychologický rozklad a smrť

Najzaujímavejšou vrstvou knihy je to, ako sa mení dynamika medzi postavami. Johnny, ktorý sa v bare tváril ako najväčší tvrďas a cynik, sa pod ťarchou neustáleho stresu začína psychicky rúcať. Mení sa na plačúceho, trasúceho sa zbabelca. Gérard, naopak, nachádza v sebe chladnú a surovú odolnosť a začne Johnnyho za jeho slabosť nenávidieť.

Prvá tragédia prichádza náhle a bez varovania. Bimba a Luigi, ktorí idú v prvom aute, zrazu zmiznú. Žiadna dramatická scéna z ich pohľadu – Gérard a Johnny len začujú v diaľke obrovskú detonáciu a neskôr dorazia k masívnemu kráteru v zemi. Z dvoch chlapov a jedného nákladného auta nezostalo vôbec nič.

5. Olejové jazero a zničené duše

Explózia prvého auta poškodila potrubie a kráter na ceste sa rýchlo plní surovou ropou. Gérard a Johnny musia s druhým autom prejsť cez túto viskóznu, klzkú pascu. V zúfalej snahe navigovať auto Johnny vystúpi, no v panike a chaose uviazne. Gérard ho autom zrazí a ťažko zraní.

Román graduje do absolútneho delíria. Gérard, napoly šialený od vyčerpania, tepla a stresu, ťahá smrteľne zraneného Johnnyho späť do auta a pokračuje v jazde. Do cieľa k ropnému vrtu dorazí Gérard sám. Johnny cestou podľahne svojim zraneniam.

6. Krutá pointa (Záver)

Kým filmové spracovanie končí slávnou scénou, kde Mario (Gérard) získa peniaze, oslavuje, bezstarostne reže zákruty na ceste späť a zrúti sa do priepasti, kniha je v určitom zmysle ešte temnejšia.

V Arnaudovej knižnej predlohe nie je priestor pre poetickú iróniu. Gérard prežije a dostane svoje peniaze (dokonca dvojnásobok, keďže si nárokuje aj odmenu mŕtvych kolegov). Román však zdôrazňuje fakt, že peniaze sú mu na nič. Jeho duša, jeho nervový systém a to, kým kedysi bol, na tej ceste uhorelo. Zostal z neho len prázdny obal. Získal síce "mzdu za strach", no zaplatil za ňu svojou vlastnou ľudskosťou.

Filozofický a analytický kontext

Vydanie Mzdy za strach vo vydavateľstve Smena (1956) dokonale zapadalo do vtedajšej dramaturgie. Z dobového politického hľadiska román poukazoval na bezcitnosť kapitalistických korporácií, pre ktoré je barel ropy cennejší než ľudský život.

Pri dnešnom čítaní (a aj pre vtedajšieho čitateľa) však politický kontext ustupuje do úzadia pred dokonalou psychologickou sondou. Arnaud rozbil mýtus o "chlapskom hrdinstve". V jeho ponímaní hrdinstvo neexistuje; existuje len zúfalstvo a pud sebazáchovy. Autenticita knihy spočíva v detailoch – v tom, ako autor opisuje radenie rýchlostí, prácu so spojkou a mechaniku nákladného auta, čím čitateľa posadí priamo do kabíny, meter od kanistrov s výbušninou.

Mzda za strach ako 5. zväzok Dobrodružných románov tak natrvalo ukázala, že skutočné dobrodružstvo nemusí byť vždy len zábavné a povznášajúce, ale môže to byť aj temná, no fascinujúca štúdia ľudských hraníc.

ARNAUD, G. : Mzda za strach : Smena, 1956, Ed. Dobrodružné romány, zv. 5.