Zlaté mesto v pralesoch: Stratená ríša Inkov a vrchol slovenskej dobrodružnej fantastiky

Zlaté mesto v pralesoch (SK 1934)

Keď sa povie slovenská literatúra 30. rokov 20. storočia, väčšine čitateľov sa vybaví dedinské prostredie, sociálna dráma a ťažký život roľníkov. Peter Suchanský však slovenského čitateľa vytrhol z tohto stereotypu a vrhol ho priamo do dusného, nebezpečného a fascinujúceho prostredia amazonského pralesa. Jeho román Zlaté mesto v pralesoch z roku 1934 je majstrovskou ukážkou subžánru lost world (stratený svet) a dokazuje, že aj naša literatúra mala svojich "verneov" a "doyleov".

Od realizmu k fantastike: Zrodenie Zlatého mesta

Peter Suchanský, narodený v dolnozemskom Nadlaku, nebol iba kabinetným spisovateľom. V rokoch 1926 až 1930 žil a pracoval v Brazílii, kde na vlastnej koži spoznal krásu a krutosť tropickej prírody. Po návrate domov túto autentickú skúsenosť pretavil do celej série úspešných kníh (napr. Záhadná krajina, Za diamantami v divočinách Brazílie či Záhadné lietadlo).

Kým jeho prvé brazílske romány sa držali viac pri zemi a fungovali ako beletrizované cestopisy, v diele Zlaté mesto v pralesoch Suchanský popustil uzdu fantázii. Topografickú presnosť a reálne opisy brazílskej prírody tu skombinoval s vtedy nesmierne populárnym mýtom o prežívajúcich starovekých civilizáciách, ktoré unikli zraku moderného sveta.

Zlaté mesto v pralesoch

Dej románu: Výprava do srdca temnoty

Príbeh románu je klasickým, no mimoriadne pútavým dobrodružstvom, ktoré je rozdelené do niekoľkých fáz – od plánovania až po epické finále v stratenom meste.

1. Zrod expedície a záhadné fotografie Dej sa začína vo Veľkej Británii, kam prichádza americký bádateľ Lindsay, aby navštívil svojho kolegu, výskumníka Doughana. Lindsay neprichádza s prázdnymi rukami – prináša so sebou záhadné fotografie, ktoré naznačujú, že hlboko v juhoamerických pralesoch, južne od brazílskej rieky Juruá (jeden z obrovských prítokov Amazonky), sa nachádzajú monumentálne ruiny starodávnych miest. Obaja vedci okamžite organizujú prieskumnú expedíciu.
2. Slovenská stopa v Amazónii Aby Suchanský priblížil exotický dej domácemu publiku, majstrovsky do príbehu zakomponoval postavu, s ktorou sa čitateľ mohol stotožniť. Okrem dvoch overených domorodých sprievodcov si výprava najíma aj šikovného kuchára – mladého Slováka Janka Čierneho. Putovanie po Amazonke a následne po rieke Juruá je pretkané detailnými opismi brazílskej prírody, histórie a plavbou v nebezpečných podmienkach, ktoré Suchanský čerpal z vlastnej pamäti.
3. Objav Strateného mesta Expedícia po vyčerpávajúcom pochode pralesom nenachádza len mŕtve ruiny. Na ich obrovské prekvapenie objavujú živé, pulzujúce mesto – izolovanú "miniríšu", ktorú obývajú priami potomkovia starovekých Inkov. Títo ľudia si po stáročia zachovali svoju kultúru, technológie, architektúru a obrovské množstvo zlata, úplne odrezaní od vonkajšieho sveta.
4. Boj o moc a zrážka svetov Do mesta však preniká nielen vedecká výprava, ale aj konkurenčná skupina drsných dobrodruhov, ktorých ženie čisto chamtivosť a vidina zlata. Tým sa pokojný objav mení na boj o prežitie. V samotnom meste Inkov navyše zúri vnútorný politický a náboženský konflikt. Spoločnosť je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory: na jednej strane stojí svetský vládca mesta, na druhej strane fanatická a mocná kasta kňazov. Európski a americkí prieskumníci (vrátane Janka Čierneho) sú proti vlastnej vôli zatiahnutí do tejto brutálnej občianskej vojny. Finále knihy prináša akčné strety, riešenie morálnych dilem a klasické posolstvo o tom, že chamtivosť "civilizovaného" človeka je často deštruktívnejšia než divoká džungľa.

Literárny odkaz a tragický osud autora

Zlaté mesto v pralesoch je dnes literárnymi historikmi považované za jeden zo základných kameňov slovenskej vedeckej a dobrodružnej fantastiky. Kniha predbehla svoju dobu a ponúkla dynamiku, ktorú dnes poznáme z filmov o Indiana Jonesovi.

Prečo toto meno nepoznáme zo škôl? Peter Suchanský bol vizionár a hrdina nielen na papieri, ale aj v realite. Počas Druhej svetovej vojny sa zapojil do Slovenského národného povstania, spoluzakladal demokratický denník Čas a za svoju činnosť bol uväznený gestapom a internovaný v koncentračnom tábore Mauthausen.

Hoci hrôzy nacizmu prežil, prišiel ďalší úder. Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol na základe vykonštruovaných obvinení z "rozvracania ľudovodemokratického zriadenia" vylúčený zo Zväzu slovenských novinárov. Keďže písal únikovú, kozmopolitnú literatúru, ktorá ignorovala budovateľské nadšenie, režim mu zakázal publikovať. Až do konca svojho života v roku 1979 žil v ústraní a jeho strhujúce knihy, vrátane Zlatého mesta v pralesoch, boli vyradené z knižníc a na dlhé desaťročia odsúdené na zabudnutie.

Dnes si toto dielo zaslúži našu pozornosť ako fascinujúci dôkaz toho, že slovenská literatúra dokázala čitateľom sprostredkovať napätie, exotiku a strhujúce tajomstvá na svetovej úrovni.

SUCHANSKÝ, P.: Zlaté mesto v pralesoch : Učiteľské vydavateľstvo slovenské "U NÁS", 1934.