Urania n° 3 - L'orrenda invasione: Keď Zem ovládli chodiace rastliny a slepota

L'orrenda invasione (ITA 1952)

Kniha L'orrenda invasione (v doslovnom preklade Desivá invázia), ktorú vydalo talianske vydavateľstvo Arnoldo Mondadori Editore 10. novembra 1952, je zberateľským svätým grálom a literárnym míľnikom. Vyšla ako historicky 3. zväzok ikonickej sci-fi edície I Romanzi di Urania. Pod týmto dramatickým talianskym názvom sa neskrýva nič iné ako absolútna klasika postapokalyptického žánru – Deň trifidov (The Day of the Triffids, 1951) od anglického majstra Johna Wyndhama.

1. Zrod katastrofy: Kontext a vízia Johna Wyndhama

Na začiatku 50. rokov 20. storočia bol svet paralyzovaný nastupujúcou studenou vojnou, strachom z atómových zbraní a paranojou z neznámeho. Zatiaľ čo americká sci-fi často hľadala hrozby vo vesmíre v podobe mimozemšťanov s lietajúcimi taniermi, britský autor John Wyndham (vlastným menom John Wyndham Parkes Lucas Beynon Harris) priniesol iný druh hrôzy: „cosy catastrophe“ (útulnú katastrofu).

Wyndham zničil svet s britskou noblesou. Úpadok spoločnosti neprichádza cez plamene atómových hríbov, ale potichu, v dôsledku vlastnej arogancie ľudstva a sledu nešťastných náhod. L'orrenda invasione kombinuje dve hrozby: globálnu slepotu a geneticky modifikované, mäsožravé rastliny.

Čo sú to Trifidi?

Trifidi nie sú mimozemšťania (ako to niekedy mylne vykresľovali neskoršie filmové adaptácie). Sú to umelo vytvorené, bioinžinierske rastliny, pravdepodobne vyšľachtené v Sovietskom zväze pre ich mimoriadne kvalitný rastlinný olej. Ich semená sa nešťastnou náhodou (alebo sabotážou) rozptýlili po celom svete. Majú tri mimoriadne desivé vlastnosti:

• Pohyb: Dokážu vytiahnuť svoje korene zo zeme a chodiť na troch „nohách“.
• Smrtiaci útok: Sú vyzbrojené dlhým úponkom s jedovatým žihadlom, ktorým dokážu usmrtiť dospelého človeka. Útočia primárne na hlavu a oči.
• Inteligencia: Komunikujú medzi sebou klopkaním vetvičiek a vykazujú znaky koordinovaného, taktického správania.

Desivá invázia (Deň trifidov)

2. Dej románu: Slepý svet a chodiaca smrť

Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu prvej osoby. Rozprávačom je Bill Masen, biológ, ktorý pred katastrofou pracoval na farme pestujúcej trifidy, takže dokonale pozná ich anatómiu a správanie.

Zelené meteory a prebudenie do nočnej mory

Dej sa začína v londýnskej nemocnici, kde Bill leží s obviazanými očami po tom, čo ho zasiahol jed trifida (vďaka rýchlej pomoci a čiastočnej imunite prežil). Práve pre svoje zranenie zmešká najväčšiu nebeskú udalosť v histórii: oslnivý dážď zelených meteoritov, ktorý sledoval celý svet.

Keď sa Bill na druhý deň ráno zobudí a nikto neprichádza, sám si dá dole obväzy. Zisťuje desivú pravdu: každý, kto sledoval nočné divadlo, oslepol. (Wyndham v knihe silne naznačuje, že nešlo o kométy, ale o náhodnú detonáciu tajných satelitných zbraní na obežnej dráhe Zeme). Z Londýna sa cez noc stalo mesto plné zúfalých, slepých ľudí neschopných prežiť.

Stretnutie s Josellou a pád spoločnosti

Bill, jeden z mála vidiacich ľudí na planéte, blúdi apokalyptickým mestom. Zachráni mladú ženu, Josellu Playtonovú (bohatú autorku kontroverznej knihy), ktorú jeden slepec bil a nútil ju, aby mu slúžila ako vodiaci pes. Bill a Josella sa spoja a vyzbroja sa ochrannými odevmi a špeciálnymi pištoľami proti trifidom.

Uvedomujú si, že trifidy, ktoré boli dovtedy držané v ohradách, sa oslobodili. Bez zraku sú ľudia voči nim úplne bezbranní. Rastliny sa zhromažďujú v mestách, reagujú na hluk a systematicky lovia slepú populáciu.

Frakcie a zlyhanie solidarity

Dvojica sa pridá k skupine vidiacich organizovanej na Londýnskej univerzite, ktorú vedie pragmatický Michael Beadley. Táto skupina plánuje opustiť mesto, zanechať slepých ich osudu a založiť novú, racionálnu kolóniu na vidieku, aby zachránili ľudský druh. Do hry však vstúpi idealista Wilfred Coker, ktorý považuje tento plán za neľudský. Coker zinscenuje prevrat, unesie vidiacich vrátane Billa a Joselly, rozdelí ich a pripúta k skupinám slepcov, aby im slúžili ako vodcovia a zásobovači.

Cokerov pokus o solidaritu je však odsúdený na zánik. Slepí ľudia umierajú na neznáme choroby (vypukne týfus a cholera), paniku a neustále útoky trifidov. Keď Billova skupina postupne podľahne chorobe, Bill sa oslobodí a začne zúfalo hľadať Josellu.

Boj o prežitie na farme Shirning

Po dlhom a vyčerpávajúcom hľadaní, počas ktorého Bill stretáva zdecimovaného a teraz už oveľa pragmatickejšieho Cokera, nachádza Josellu na izolovanej farme v Sussexe (Shirning) spolu so slepými priateľmi.

Tu sa začína roky trvajúci boj o prežitie. Civilizácia sa rozpadla. Skupina sa musí naučiť poľnohospodárstvu, spoliehať sa na solárne a veterné generátory a neustále brániť perimeter. Trifidy sa menia z jednoduchej hrozby na formu trvalého obliehania. Zhromažďujú sa pri plotoch farmy, čakajú, kým niekto urobí chybu, a ich počty neustále rastú.

Záver: Nádej a tyrania

Po niekoľkých rokoch izolovanej existencie na farme ich objaví vrtuľník zo skupiny Michaela Beadleyho, ktorá medzičasom založila úspešnú kolóniu na ostrove Wight (kde vyhubili všetky trifidy). Krátko nato však na farmu dorazí polovojenská, totalitná organizácia pod vedením bezcitného Torrencea. Ten chce Billa a jeho rodinu zotročiť do feudálneho systému, kde vidiaci budú drasticky ovládať slepých pracovníkov.

Bill a jeho rodina použijú fintu, predstierajú podriadenosť, no v noci sabotujú Torrenceove vozidlá a utečú. Príbeh sa končí ich úspešným presunom na ostrov Wight. Ľudstvo nie je zachránené, ale má nádej. Bill a ostatní sa pripravujú na dlhú generačnú vojnu – ich cieľom je jedného dňa sa vrátiť, vyhladiť trifidy a získať Zem späť.

3. Talianske vydanie: Fenomén "Urania 3"

Pre talianskych čitateľov bolo vydanie L'orrenda invasione v preklade Marisy Bulgheroni absolútnym zemetrasením. Vydavateľstvo Mondadori urobilo s týmto textom veľmi bystrý krok. Zatiaľ čo iné rané diela sci-fi boli pre talianske publikum niekedy až príliš „pulpové“, Wyndhamov román stál na pevných základoch biológie, psychológie a sociológie.

Kniha vyšla s obálkou od Curta Caesara, ktorá zobrazovala hrôzostrašnú rastlinu a utekajúcich ľudí, čím okamžite evokovala estetiku napätia, no samotný text bol hlboko filozofický. Wyndham nešetril kritikou na slepú dôveru ľudstva voči technológiám. Zaujímavosťou je, že pri neskorších vydaniach (v 70. rokoch a ďalej, napr. v edícii Oscar Mondadori) bol pôvodný titul L'orrenda invasione zmenený na oveľa vernejší preklad originálu: Il giorno dei trifidi. Napriek tomu pre zberateľov a historikov zostáva „Tretia Urania“ z roku 1952 ikonickým pojmom.

4. Odkaz a varovanie diela

Deň trifidov zostáva mrazivo aktuálny aj dnes. Wyndham sa v knihe nepriamo pýta: Aké zraniteľné je ľudstvo, ak prídeme len o jeden z našich zmyslov? Ukazuje, že akonáhle sa zrúti systém zásobovania a naša technologická prevaha zmizne, vraciame sa bleskovo naspäť na dno potravinového reťazca ako lovená korisť.

Dielo inšpirovalo množstvo neskorších tvorcov, od majstra hororu Georgea A. Romera (pomalé zástupy zombíkov obliehajúcich dom v Noci oživlých mŕtvol sú priamym odkazom na trifidov čakajúcich trpezlivo za plotom) až po Dannyho Boylea a jeho film O 28 dní neskôr (kde sa hlavný hrdina rovnako prebúdza v nemocnici do tichého, mŕtveho Londýna).

L'orrenda invasione nie je len strhujúcim príbehom o vraždiacich rastlinách. Je to brilantná štúdia ľudskej povahy, morálky v čase krízy a toho, ako ľahko sa naša civilizácia môže zrútiť za jedinú, zelenými meteoritmi ožiarenú noc.

WYNDHAM, J. : L'orrenda invasione. Milano : I Romanzi di Urania, 1952, Urania n° 3.